Nerovnosti v príjmoch rastú

Hoci silný hospodársky rast od začiatku 90. rokov vytvoril milióny pracovných miest, nerovnosti v príjmoch vo väčšine regiónov dramaticky rástli a v súčasnej kríze sa ešte zhoršia, tvrdí správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO).

nerovnosť príjmov
https://euractiv.sk

„Správa ukazuje, že sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými od 90. rokov zväčšili“, povedal Raymond Torres, riaditeľ Inštitútu pre pracovné štúdie pri ILO, ktorý správu vypracoval. Podľa neho je to dôsledok finančnej globalizácie a zníženej schopnosti vlád posilniť príjmy stredných a nízkopríjmových vrstiev.

ILO pripúšťa, že istá miera nerovnosti príjmov je potrebná na adekvátne odmeňovanie talentu, snahy či inovácií. Priveľká nerovnosť však narúša súdržnosť spoločnosti a znižuje hospodársku efektívnosť.

Správa skúmala vývoj vo viac ako 70 rozvinutých a rozvojových krajinách. Konštatuje, že od začiatku 90. rokov do 2007 vzrástla zamestnanosť o 30%, no súčasne sa výrazne rozšírila príjmová medzera medzi chudobnými a bohatými. A na rozdiel od väčšiny predchádzajúcich období rastu pracujúci získali menší podiel na jeho výsledkoch – podiel platov na národnom príjme totiž vo veľkej väčšine skúmaných krajín klesal.

Správa konštatuje:

  • V 51 zo 73 krajín, ku ktorým boli dostupné údaje, klesal podiel platov na národnom príjme. Najrýchlejšie v krajinách Latinskej Ameriky a Karibiku (o 13%), potom v Ázii a Pacifickej oblasti (o 10%) a v rozvinutých ekonomikách (o 9%).
  • V krajinách s neregulovaným finančným trhom sa pracujúci a ich rodiny stále viac zadlžovali, aby dokázali kryť spotrebu a bývanie. Pri stagnujúcich platoch to bol kľúčový faktor udržania domáceho dopytu, no finančná kríza odhalila limity rastu tohto modelu.
  • Medzi 1990 a 2007 rástla nerovnosť príjmov v asi dvoch tretinách krajín, príjmy bohatých domácností sa relatívne zvýšili v porovnaní so strednou a nižšou vrstvou. V 70% krajín narástol rozdiel aj medzi 10% najbohatších a 10% najchudobnejších.
  • Rozširuje sa aj priepasť v príjmoch vrcholových manažérov a radových zamestnancov. V USA v roku 2007 zarábali CEO v 15 najväčších podnikoch 520 krát viac, ako ich zamestnanci. V roku 2003 to bolo 360 krát viac. Podobné, no nižšie rozdiely, boli v Austrálii, Nemecku, Hongkongu, Holandsku, či Juhoafrickej republike.

Globálna finančná kríza a hroziaca recesia môžu rozdiely v príjmoch ešte zvýšiť. „Prebiehajúce globálne hospodárske spomalenie dopadá nerovnou mierou na nízkopríjmové skupiny“, tvrdí správa ILO.

REKLAMA

REKLAMA