Nezamestnanosť v eurozóne stále stúpa

Nezamestnanosť v eurozóne podľa štatistického úradu Eurostat stúpla z 10,8 % vo februári na 10,9 % v marci. V prípade Slovenska zaznamenala mierny pokles zo 14 % na 13,9 %.

Miera nezamestnanosti v EÚ ostala v marci v porovnaní s februárom na nezmenenej úrovni 10,2 %. Podľa údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad Eurostat, v prípade 17-člennej eurozóny však opäť stúpla z 10,8 % vo februári na 10,9 % v marci.

Z pohľadu členských štátov najnižšiu mieru eviduje Rakúsko (4%) a najvyššiu Španielsko (24,1 %). Slovensko malo v marci siedmu najvyššiu nezamestnanosť v EÚ. Medzimesačne však zaznamenalo pokles zo 14 % vo februári na 13,9 % v marci.

Celkovo bolo v marci v EÚ bez práce 24,8 milióna mužova a žien, z toho 17,4 milióna v krajinách eurozóny. Z pohľadu celej EÚ ich počet stúpol o 193 tisíc, z toho v eurozóne o 169 tisíc.

V porovnaní s marcom 2011 v EÚ pribudlo 2,123 milión ľudí bez práce a v eurozóne 1,732 milióna. Nezamestnanosť medziročne klesla v prípade deviatich krajín a stúpla v prípade devätnástich, vrátane Slovenska (z 13,3 % v marci 2011 na 13,9 % v marci 2012).

Nezamestnanosť mužov v marci medziročne stúpla z 9,7 % na 10,8 % v eurozóne a z 9,3 % na 10,2 % v celej EÚ. Na strane žien išlo o miernejší rast z 10,2 % na 11,2 % v eurozóne a z 9,6 % na 10,3 % v EÚ. Nezamestnanosť slovenských mužov medzimesačne klesla o 0,1 % na 13,7 % a nezamestnanosť žien ostala stabilná na úrovni 14,1 %.

Osobitne vysoká nezamestnanosť pretrváva v skupine pod 25 rokov. V Grécku a Španielsku nemala v marci prácu viac ako polovica mladých. V prípade Slovenska takmer 33,9 %, čo je o 0,2-percenta menej ako vo februári. Najnižšiu mieru zaznamenali v Nemecku (7,9 %) a Rakúsku (8,6 %).

Rastúca nezamestnanosť viedla na európskej úrovni k úvahám o uzavretí paktu pre rast. Členské štáty sa zaoberajú konsolidáciou svojich verejných výdavkov a neostáva im priestor na podporu rastu a tvorby nových pracovných miest.

Európska komisia preto pripravuje iniciatívu v objeme 200 miliárd eur, ktorá má pomôcť naštartovať rast bez zaťažovania verejných rozpočtov. Podľa predbežných údajov by malo ísť o plán na investície do infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov a vyspelých technológií s účasťou súkromného sektora. Silnejšiu rolu by mala hrať aj Európska investičná banka (EurActiv, 30/04/2012).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA