Nová štúdia potvrdzuje vplyv úspor na základné práva

Vo viacerých krajinách EÚ výrazne poklesla úroveň školstva, upadla zdravotná starostlivosť a narástol počet nezamestnaných. Štúdia europarlamentu viní nepremyslené úsporné opatrenia.

Protikrízové opatrenia v členských štátoch skomplikovali prístup najchudobnejších ľudí k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, konštatuje štúdia Európskeho parlamentu.

Podľa zverejneného dokumentu je situácia najvážnejšia v Grécku, no zlé sociálne podmienky sú aj v iných členských štátoch. Štúdia uvádza, že v dôsledku krízy a úsporných opatrení došlo k zhoršeniu situácie aj v Belgicku, na Cypre, Írsku, Taliansku, Portugalsku a v Španielsku.  

Nepriaznivá situácia vo vzdelávaní

Kvôli kríze prepúšťali učiteľov vo všetkých siedmich skúmaných krajinách. Zároveň však počet žiakov a študentov narastal. Niektoré školy v Grécku nie sú vykurované, v Taliansku sa nedodržiavajú hygienické štandardy. Na školstve chceli ušetriť aj Španieli, školy v krajine trpia nedostatkom učebníc a iných vyučovacích pomôcok.

V Grécku bolo bežné zatváranie a v lepších prípadoch zlučovanie škôl. Znamená to, že istá časť populácie, napríklad Rómovia, má výrazne skomplikované možnosti ako sa dostať k vzdelaniu, pripomína štúdia.

Náklady za zdravotnú starostlivosť na pleciach občanov

V správe sa tiež uvádza, že „v Grécku sa kvôli šetreniu presunula záťaž financovania zdravotnej starostlivosti zo štátu na občana. Zvýšili sa poplatky z zdravotníctve, občania si viac priplácajú aj za lieky.“ Podľa štúdie to viedlo k sérii negatívnych dopadov na populáciu.

Škrty v gréckom zdravotníctve podľa správy nepriamo ovplyvnili aj nárast prípadov samovrážd. Počet samovrahov sa medzi rokmi 2007 až 2011 zvýšil o 45 %. Zhoršenie podmienok v zdravotníctve negatívne ovplyvnilo aj zdravie detí. Medzi rokmi 2008 až 2010 sa počet podvýživených novorodencov zvýšil o 19 %, v tom istom období rástol aj počet detí, ktoré zomreli počas pôrodu (zvýšenie o 21 %).

Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti sa prejavil aj v predlžovaní čakacích dôb na chirurgické zákroky. V roku 2012 čakalo na operáciu 570-tisíc španielskych pacientov, v Írsku 480-tisíc.

Autori článku v magazíne The Lancet poukázali na to, že „grécka vláda v prevažnej miere popierala fakt, že v krajine existujú výrazné sociálne problémy. Podobne sa zachovalo aj Španielsko, ktoré sa zdráhalo priznať negatívne dôsledky vládnych politík.“ Článok dáva do protikladu Island, ktorý zasiahla kríza v roku 2008. Krajina zdravotné štandardy neznižovala, a to aj napriek konfrontácii s Medzinárodným menovým fondom.

Kritické zvyšovanie nezamestnanosti, dôchodkov a spravodlivosti

Dôsledky ekonomickej krízy sa prejavili aj v miere zamestnanosti obyvateľstva. O prácu prišlo v krajinách únie 50 miliónov ľudí, počet uchádzačov o zamestnanie sa zvýšil o 80 miliónov. Nezamestnanosť v niektorých členských štátoch je alarmujúca.

Kríza zasiahla aj dôchodkové systémy členských štátov. Napríklad Belgicko, Grécko, Španielsko, TalianskoPortugalsko boli nútené zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Štúdia tiež upozorňuje, že pokým dôchodkový vek sa zvyšoval, dôchodky sa znižovali. V prípade Grécka došlo k zníženiu o 20 – 40 %, a to v závislosti od veku penzistu.

Vyhýbanie sa horizontálnym škrtom v rozpočtoch

Škrty v rozpočtoch negatívne ovplyvnili aj možnosti ľudí domôcť sa spravodlivosti. Belgicko a Grécko napríklad zaviedli DPH z poplatkov pre advokátov. Správa sa tiež zaoberá mapovaním slobody prejavu a práva na protest, a to najmä proti zavádzaniu úsporných opatrení.

Amnesty International napríklad odsúdila „nadmerné používanie sily“ proti gréckym demonštrantom. Správa europarlamentu poukazuje na to, že grécke úrady nepovoľovali demonštrácie hlavne v čase zahraničných návštev.

Autori parlamentnej správy v závere konštatujú, že „sa iba málokedy zdá, že cieľom úsporných opatrení zavedených počas krízy, bolo zamedziť nehospodárnemu míňaniu verejných zdrojov.“ „Skôr sa zdá, že úsporné opatrenia mali charakter plošných škrtov v niektorých oblastiach (zdravotníctvo apod.), aby sa dosiahla vopred naplánovaná výška úspor,“ konštatuje autori.

Európsky parlament preto vyzval európske inštitúcie na väčší dohľad nad úspornými opatreniami.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA