Občania chcú od Európy garanciu minimálneho príjmu

Počas posledného januárového víkendu sa v Európskom parlamente zišli zástupcovia občianskych združení s poslancami, aby spoločne diskutovali o sociálnych dôsledkoch hospodárskej krízy a rastúcej chudoby v Únii. Občania žiadajú od štátov garantovanú minimálnu mzdu. EÚ skritizovali, že prejavuje len malý záujem o sociálne slabé osoby.

Bruselské stretnutie, prezývané podľa vzoru gréckej Agory, prilákalo asi 250 zástupcov občianskej spoločnosti. Témou debaty boli dôsledky finančnej a hospodárskej krízy na obyvateľstvo Európskej únie. Konkrétne sa hovorilo o návrhoch, ako by EÚ mala čeliť chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

„Nechceme, aby bol náš súčasný sociálny model zničený alebo oslabený,“ vyhlásil na stretnutí podpredseda Európskeho parlamentu a spolupredseda Agory občanov, český europoslanec Libor Rouček (S&D).

Zo spoločného rokovania vzišlo hneď niekoľko návrhov. Receptom na zmiernenie chudoby by podľa zástupcu občanov mala byť nová európska legislatíva, ktorá by chránila pre rizikom zadlženia. Predstavitelia občianskej spoločnosti ďalej žiadajú, aby štáty mali povinnosť zaručovať minimálnu mzdu a aby sa európski úradníci celkovo viac zaujímali o každodenné starosti svojich chudobnejších spoluobčanov.

„Nie je možné stabilizovať ekonomiku a financie na úkor obyčajných ľudí, ktorí okrem toho za krízu nenesú žiadnu zodpovednosť. Áno, zodpovedná rozpočtová politika je úplne na mieste, ale zároveň musíme v Európskej únii urobiť všetko pre to, aby sme nestratili náš spôsob života,“ komentoval Rouček svoj postoj na tlačovej konferencii pred začiatkom Agory.

Základnou ideou stretnutia s občanmi je snaha zapojiť do bruselského diania aj nepolitických predstaviteľov občianskej spoločnosti a mimovládne organizácie. Posledná spoločná schôdza zameraná na riešenie problematiky narastajúcej chudoby bola už tretia v poradí, prvýkrát sa do debaty zapojil aj Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý je poradným orgánom európskych inštitúcií.

Z diskusie vyplynulo, že najväčšie starosti Európanov v súčasnej dobe robia následky, ktoré prinesie redukcia výdavkov z národných rozpočtov, najmä v sociálnom systéme a v poskytovaní verejných služieb.

„Členské štáty dramaticky škrtajú vo svojich rozpočtoch, a to bohužiaľ väčšinou v oblastiach ako sú vzdelanie, zdravotníctvo alebo kultúra. Hrozí tak, že až kríza prehrmí, bude v Európskej únii žiť podstatne viac ľudí pod hranicou chudoby, než kedykoľvek predtým,“ pripustil Rouček.

Viac záujmu o chudobných

Zástupcovia občanov sa v Parlamente zhodli, že by sa Európska komisia mala aktívne zaoberať otázkou zadlženia domácnosti. Mohla by pritom riešiť napríklad otázku reklamy na spotrebiteľské úvery alebo nadmerné vysoké úrokové sadzby, ktoré si banky u spotrebiteľských úverov často účtujú.

Ďalšia požiadavka, ktorá zaznela, bolo spomínané zavedenie minimálnej mzdy. Europoslanci v tomto smere už určité úsilie vyvinuli, keď v minulom roku schválili rezolúciu, ktorá vyzývala členské štáty k ustanoveniu minimálnej výšky príjmu.

Počas víkendových diskusií sa objavila ešte jedna konkrétna požiadavka. Podľa nej by európski úradníci a poslanci mali stráviť aspoň desať pracovných dní s organizáciami, ktoré sa priamo starajú o ľudí trpiacich extrémnou chudobou. Zníženie chudoby o dvadsať miliónov je aj jedným z cieľov desaťročnej hospodárskej stratégie Európa 2020.

Podľa slov belgickej spolupredsedníčky Agory a členky frakcie zelených Isabelle Durantovej vyjadrili zúčastnení veľké sklamanie nad súčasnou mierou chudoby v Únii. Súčasne EÚ vytýkajú malý záujem práve o sociálne otázky a o to, ako sa hospodárska kríza podpísala na sociálne najzraniteľnejších osobách.

Obaja poslanci sľúbili, že predložené návrhy riešení budú ďalej skúmať členovia príslušných výborov Európskeho parlamentu a pokúsia sa ich zaviesť do praxe.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA