Občania EÚ nemusia mať všade nárok na sociálne dávky

Rozsudok Súdneho dvora EÚ pripúšťa, že nepracujúci občania EÚ v inom členskom štáte nemusia dostávať sociálne dávky.

Súdny dvor EÚ priznal členským štátom právo obmedziť občanom iných členských štátov prístup k sociálnym dávkam na zabezpečenie životného minima. Členský štát si teda môže stanoviť vlastné kritériá poskytovania tohto druhu sociálnych dávok, pričom môže vylúčiť občanov iných členských štátov.

Podľa súdu pri tom nejde o porušenie zásady nediskriminácie medzi vlastnými občanmi a občanmi iných členských štátov. Zásada sa totiž nevzťahuje na pobyt občanov EÚ, ktorí nespĺňajú podmienky smernice o voľnom pohybe osôb.

Občan EÚ má právo na pobyt na území iného členského štátu dlhší ako tri mesiace iba vtedy, ak pracuje alebo podniká, respektíve, ak má pre seba a svojich rodinných príslušníkov dostatok finančných prostriedkov na život. Smernica vyslovene zakazuje občanom EÚ stať sa neprimeranou záťažou pre sociálny systém iného členského štátu.

Rozhodnutie súdu sa týkalo sporu medzi švédskou občiankou a nemeckým úradom práce, ktorý jej a jej dcére odňal sociálne dávky. Obe preukázateľne nepracovali dlhšie ako rok a neskôr sa nepokúšali si prácu hľadať. Nemecké sociálne zákony pritom ekonomicky neaktívnym občanom EÚ nepriznávajú nárok na podporu v hmotnej núdzi.

Nazifa Alimanovicová žalovala nemecké úrady za porušenie zásady nediskriminácie, pretože nepracujúci Nemci môžu tieto dávky poberať, hoci pracovali aj menej ako rok.

Súdny dvor pri rozsudku vychádzal zo svojho rozhodnutia z novembra 2014 v podobnom prípade. Vtedy išlo o spor rumunskej občianky žijúcej v Nemecku. Elisabeta Danová prišla do Nemecka so svojim synom. Žila u svojej sestry v Lipsku. Nemala žiadnu kvalifikáciu a nikdy si nehľadala žiadnu prácu.

Súd pripomenul, že „sociálny turizmus“ nebol zámerom smernice o voľnom pohybe osôb v rámci EÚ. Tento fenomén sa však objavuje najmä preto, že EÚ nemá jednotný sociálny systém. Sociálna legislatíva ostala do veľkej miery v kompetencií členských štátov.

Rozsudok víta najmä Británia

Právny názor Súdneho dvora zrejme najviac hrá do kariet Veľkej Británii. Britskí konzervatívci v rámci svojho úsilia reformovať svoj vzťah s EÚ požadujú aj zabránenie zneužívaniu ich sociálneho systému občanmi iných členských štátov EÚ.

„Rozsudok výrazne podporuje našu pozíciu k sociálnemu turizmu a našu víziu voľného pohybu. Naznačuje, že sloboda pohybu neznamená slobodu nárokovať si sociálne výhody“ komentovala rozhodnutie europoslankyňa skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, Anthea McIntyre.

Názor Súdneho dvora zrejme do určitej miery posilní britské argumenty. Rovnako však môže oslabiť vyjednávaciu pozíciu voči európskym inštitúciám. Európski lídri sa môžu odvolať, že to, čo Briti žiadajú, je už dnes možné v rámci existujúcich pravidiel.

Navyše rozsudok nerieši otázku pracovných sociálnych benefitov pre občanov EÚ zamestnaných v Spojenom kráľovstve. David Cameron by chcel obmedziť aj tie. Zamestnanci z iných členských štátov by na ne mali nárok až po uplynutí štyroch rokov od ich príchodu do krajiny. Odňať by im chcel aj prídavky na deti a iné závislé osoby, ktoré v Británii nežijú.

Bude to však komplikovanejšie, pretože táto problematika sa dotýka pracovného trhu a slobody usadiť a zamestnať sa v ktoromkoľvek členskom štáte. Európska komisia pri tomto práve iba ťažko nájde s Britániou spoločnú reč. Okrem toho hrozí, že Británia sa dostane do rozporu so spomínanou zásadou nediskriminácie medzi občanmi EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA