Obete domáceho násilia nemajú v EÚ dostatočnú podporu

Počet žien, ktoré sú obeťami fyzického násilia zo strany partnerov, sa v krajinách EÚ pohybuje od 12 do 35 %. Špecializované služby pre obete sú nedostatočné, často nerovnomerne distribuované a ich financovanie je nekonzistentné.

Európsky parlament vo svojom uznesení z novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách, rovnako ako Rada EÚ vo svojich záveroch z 8. marca 2010 zdôraznili problém s nedostatkom kvalitných, dostupných a porovnateľných údajov o násilí páchanom na ženách v Európskej únii. Túto medzeru by mal vyplniť zber dát a výskum, na ktorom pracuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). 

Európska rada uznala záväzky EÚ voči Pekinskej akčnej platforme z roku 1995, v ktorej je odstránenie všetkých foriem násilia na ženách jedným zo strategických cieľov, a vyjadrila úmysel revidovať jej implementáciu v krajinách Únie.

Na výskum v tejto konkrétnej oblasti sa EIGE podujalo aj na základe rozhodnutia zo strany predsedníctva Cyperskej republiky v Rade EÚ. V predchádzajúcom polroku sa inštitút zameral na rodový rozmer klimatickej zmeny. (EurActiv, 13.04.2012)

Získané dáta potvrdzujú, že 9 z 10 obetí násilia medzi partnermi v EÚ sú ženy. Počet žien, ktoré sú obeťami fyzické násilia zo strany partnerov, sa v krajinách EÚ pohybuje od 12 – 35 %.

Hlavné výsledky správy s názvom „Násilie voči ženám: Podpora obetí“ zverejní EIGE 25. novembra – v Medzinárodný deň pre odstránenie násilia na ženách.

Dohovor Rady Európy

Najaktuálnejší a najkomplexnejší súbor medzinárodných právnych nástrojov boja proti tomuto násiliu predstavuje Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu (tzv. Istanbulský dohovor) z mája 2011. Slovensko sa stalo jedným z prvých signatárov dohovoru.

Z dohovoru každému signatárskemu štátu vyplývajú povinnosti, ako napr. vyškoľovať odborníkov na prácu s obeťami; začleniť učebné materiály o otázkach rovnosti do osnov na všetkých stupňoch vzdelávania; zriadiť špecializované podporné služby na poskytovanie zdravotníckej pomoci, ako aj psychologického a právneho poradenstva obetiam a ich deťom; vybudovať dostatočný počet krízových centier a zriadiť bezplatné telefonické linky pomoci s nepretržitou prevádzkou, atď.

Realita v EÚ

Podľa zistení EIGE je domáce násilie voči ženám je v EÚ stále rozšírené a len časť z činov sa nahlási. Obete násilia navyše nemajú ani efektívnu podporu zo strany verejných služieb, či ide o chýbajúce špecializované služby pre obete alebo povinné rodovo-senzitívne školenia pre profesionálnych pracovníkov pomáhajúcim obetiam a násilníkom .

Len 12 z 27 členských krajín Únie stanovuje vo svojej legislatíve financovanie špecializovaných služieb pre obete násilia páchaného na ženách zo strany štátu.

Závery EIGE správy pritom potvrdzujú, že len špecializované služby, ako je bezpečné ubytovanie, ochrana, zdravotná starostlivosť, poradenstvo, sociálna a finančná podpora, môžu splniť potreby žien, ktoré sa stali obeťami násilia a pomôcť im pri zotavení sa z traumy.

„Súčasné podporné systémy nespĺňajú potreby žien – obetí násilia. Špecializované služby sú nedostatočné a nerovnomerne distribuované v určitých krajinách a ich financovanie je nekonzistentné. Navyše, skolenie pre profesionálnu prácu s obeťami násilia nie je ešte povinné, systematické ani rodovo senzitívne,“ upozornila riaditeľka EIGE Virginija Langbakk.

„Je dôležité zdôrazniť, že veľká väčšina členských krajín EÚ vytvorila a implementuje národné akčné plány boja s domácim násilím. Do svojich trestných zákon a prijatých príkazov na ochranu tiež začlenili partnerské násilie v intímnych vzťahoch. Niektoré členské štáty preukázali značné zlepšenia pri poskytovaní služieb, ako je poskytovanie služieb pre ženy, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii,“ dodala riaditeľka EIGE.

Slovenský akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia voči ženám na roky 2009-2012 nájdete na tomto odkaze.

Rozdiely medzi krajinami

V 26 členských krajinách i Chorvátsku sú k dispozícii poradenské centrá/služby pre obete násilia, avšak len 8 krajín a Chorvátsko zaviedlo aj odporúčaný pomer 1 centra na 50.000 žien. V 17 členských štátoch EÚ fungujú linky pomoci pre obete, ale len 6 z týchto liniek je bezplatných a dostupných nepretržite (24/7), čo je jedna zo základných požiadaviek Istanbulského dohovoru.

V 24 členských štátoch a Chorvátsku fungujú krízové centrá (shelters) pre ženy a ich deti. Avšak iba v 5 krajinách je splnená ďalšia požiadavka dohovoru vybudovať 1 centrum na 10.000 obyvateľov. Podporné služby navyše väčšinou poskytujú ženské mimovládne organizácie na dobrovoľníckej báze.

V slovenskom akčnom pláne sa uvádza: „Je potrebné zriadenie aspoň jedného krízového intervenčného centra v každom regióne Slovenska (napríklad podľa vzoru ČR), zriadiť minimálne 1 bezpečný ženský dom (pobytové zariadenie) a 1 poradňu pre ženy (ambulantné zariadenie) v každom samosprávnom kraji, ktoré budú spĺňať európske štandardy a postupne počet špecializovaných zariadení zvyšovať.“Tieto zariadenia by mali byť financované z verejných aj neverejných zdrojov.

EIGE na základe získaných údajov navrhuje monitorovať pokrok v boji proti násiliu páchaného na ženách aj prostredníctvom nového sub-indikátora – financovanie špecializovaných služieb pre obete., pričom definovať by sa mohlo ako percentuálny podiel na HDP krajiny.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA