Obnova je, ale bez práce

Komisár pre zamestnanosť László Andor pripustil, že EÚ zažíva hospodársku obnovu, avšak bez tvorby pracovných miest. Aj Medzinárodná organizácia práce (ILO) upozornila, že situácia na pracovnom trhu sa tento rok zrejme nezlepší.

ILO včera zverejnila výročnú správu, v ktorej upozornila, že rozvinuté ekonomiky, vrátane Európskej únie, tento rok na svojich pracovných trhoch nemôžu očakávať priveľké zmeny k lepšiemu.

Podľa štatistiky Európskej komisie, bola minulý rok nezamestnanosť v EÚ priemerne na úrovni 9,6 %. V marci 2008 pritom dosahovala 6,7 %. Únia v súčasnosti registruje viac ako 23 miliónov ľudí bez práce. To znamená, že počet tých, čo si hľadajú prácu od marca 2008 stúpol o 46 % (7,3 milióna ľudí).

V najzložitejšej situácii sa nachádzajú najmä mladí ľudia. Nezamestnanosť ľudí mladších ako 25 rokov, ktorí zároveň nie sú interní študenti, dosiahla rekord – 21 %. Podľa komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie Lászlóa Andora je znepokojujúce, že v EÚ sa netvorí dostatočné množstvo pracovných miest, a to napriek náznakom, že ekonomika viacerých krajín sa zmáha. „V súčasnosti na európskej úrovni zaznamenávame obnovu bez tvorby pracovných miest,“ priznal Andor.

Pri komentovaní zistení organizácie ILO, Andor zdôraznil najmä význam stratégie Európa 2020. V stanovisku pre EurActiv uviedol, že „vlády by mali tvorbu pracovných miest stanoviť za prioritu, najmä v snahe o zamedzenie nezamestnanosti mladých“. Zároveň dodal, že „hlavnou výzvou pre politiky zamestnanosti je vyhnúť sa tomu, aby sa nezamestnanosť stala štrukturálnou a hľadať východiská s maximálnym efektom v prípade tvorby pracovných miest. Fiškálnu konsolidáciu by pritom mali sprevádzať štrukturálne reformy a viac investícií do ľudských zdrojov“.

Podľa ILO EÚ a ďalšie rozvinuté ekonomiky, vrátane Austrálie, Kanady, Japonska a USA, utrpeli väčšie straty na trhu práce ako zvyšok sveta. Tieto krajiny sú zodpovedné za 55 % celkového nárastu nezamestnanosti v období 2007 a 2010.

Organizácia zároveň upozorňuje, že ani počas tohto roka sa situácia výrazne nezmení. A to aj napriek tomu, že viacero indikátorov (svetové HDP, súkromná spotreba a investície) vykazujú, že svetová ekonomika začína prekonávať najhoršie dôsledky krízy, ktorá začala v roku 2007.

Na európskej, ale aj národnej úrovni však politickí rozhodovatelia čelia zložitej dileme. Musia tvoriť podmienky pre udržateľnú hospodársku obnovu, ktorá prinesie pracovné miesta. Zároveň sa však snažia aj o konsolidáciu verejných financií a to znižovaním verejných výdavkov, čo môže viesť k ďalšiemu rastu nezamestnanosti.

Spomedzi členských štátov je na tom najhoršie z hľadiska pracovného trhu Španielsko. Nezamestnanosť bola na konci roka 2010 na úrovni 20,6 %, pričom prácu si hľadá 4,8 milióna ľudí. Ťažké časy prežívajú najmä Španieli mladší ako 25 rokov (ktorí nie sú internými študentmi), viac ako 43 % z nich nemá zamestnanie.

Po Španielsku majú výrazné problémy na pracovnom trhu aj v Lotyšsku, Litve, Estónsku, na Slovensku a v Írsku. Nezamestnanosť v týchto krajinách sa pohybuje v rozmedzí 14 až 18 %.

Zo všetkých členských štátov až 19 zaznamenalo minulý rok nárast počtu ľudí bez práce. Najviac percento stúplo v Litve, Grécku, Bulharsku, Slovinsku a v Poľsku.

Výrazný obrat na pracovnom trhu zaznamenalo Nemecko – od novembra 2009 do novembra 2010 nezamestnanosť klesla zo 7,5 % na 6,7 %. Pokles nastal aj vo Fínsku, Švédsku a na Malte. Vo Francúzsku a Veľkej Británii bola vlani nezamestnanosť stabilná. Najnižšiu nezamestnanosť majú Holanďania, Luxemburčania a Rakúšania.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA