Ochrana podnikania či útok na práva zamestnancov?

Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v prípade Laval nahnevalo odbory, podľa ktorých podkopáva silu kolektívnych dohôd. Odbory a niektorí politici tiež tvrdia, že vytvára priestor pre „mzdový dumping“ v EÚ.

Pozadie

V prípade Laval (známom tiež ako Vaxholm) vyslala lotyšská spoločnosť Laval un Partneri niekoľko robotníkov na stavby vo Švédsku, okrem iného na renováciu školy vo švédskom Vaxholm. Švédske odbory vystúpili proti firme kvôli jej neochote podpísať kolektívnu dohodu a rešpektovať švédsku legislatívu pre pracovné podmienky a minimálnu mzdu. Švédsky súd pre pracovnoprávne spory posunul spor na európsky súdny dvor.

Generálny prokurátor Paolo Mengozzi vo svojich záveroch k prípadu 23. mája tvrdil, že „ak nemá členská krajina žiaden systém pre vyhlasujúci univerzálnu platnosť kolektívnych dohôd“, Smernica o vysielaní pracovníkov „musí byť interpretovaná tak, aby nezabraňovala odborom pokúšať sa, kolektívnym jednaním… prinútiť poskytovateľa služieb z inej členskej krajiny aby súhlasil s úrovňou mzdy stanovenou v zhode s kolektívnou dohodou aplikovateľnou v praxi na domáce podniky v rovnakom sektore“.

V prípade Viking, ktorý s predchádzajúcim úzko súvisel, Súd minulý týždeň rozhodol, že právo odborov na kolektívne jednanie môže byť obmedzené právom zamestnávateľa začať podnikať v inej krajine.

Otázky

V prípade Laval nakoniec ESD 18. decembra 2007 rozhodol v rozpore s názorom Generálneho prokurátora. Podľa neho je blokovanie staveniska v snahe prinútiť zahraničného poskytovateľa služieb, aby začal rokovať o platoch a podpísal kolektívnu dohodu nelegálne z pohľadu európskeho práva o slobode poskytovania služieb. Ďalej však tvrdí, že takéto kroky môžu byť ospravedlnené v prípade, ak preváži verejný záujem ochrany pracovníkov – čo však podľa ESD nebol prípad Lavalu.

Súd zdôraznil, že Smernica o vysielaní pracovníkov nenariaďuje zahraničným poskytovateľom služieb povinnosť rešpektovať pracovné štandardy nad úroveň minimálnych, stanovených v smernici. Dodal však, že tieto spoločnosti je možné prinútiť rešpektovať pravidlá minimálnej mzdy členskej krajiny, v ktorej pôsobia.

Ďalej poukázal na to, že kolektívne akcie toho druhu, ku ktorému pristúpili švédske odbory, môžu pre firmu znížiť atraktívnosť alebo sťažiť pokračovanie v poskytovaní služby, a preto obmedzujú právo slobodne poskytovať služby.

Súd pripustil, že dôvodom blokády staveniska firmy Laval bola ochrana švédskych pracovníkov pred možným sociálnym dumpingom, čo „môže vytvárať prevažujúci dôvod verejného záujmu“.

Vyhlásil však, že švédske pravidlá, najmä pokiaľ ide o minimálny plat, nie sú presné a dostatočne dostupné. Preto by vyžadovanie ich splnenia od firmy Laval mohlo byť bariérou jej vstupu na švédsky trh.

Pozície

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) vyjadrila sklamanie z „výzvy“, ktorú rozhodnutie kladie pred „veľmi flexibilný švédsky systém kolektívneho vyjednávania, ako aj systému v istých severských krajinách – model flexikurity, ktorý je v súčasnosti podporovaný Európskou komisiou“.

ETUC dodala: „Bude potrebné hodnotenie implementácia smernice o vysielaní pracovníkov v dotknutých krajinách. Z tejto úzkej interpretácie smernice o vysielaní pracovníkov môžu pre systémy iných krajín vyvstať negatívne implikácie. Ovplyvnená môže byť aj schopnosť odborov presadzovať rovné zaobchádzanie a ochranu pracovníkov, bez ohľadu na národnosť, a objavia sa aj obavy, že schopnosť odborov garantovať tieto ciele je ohrozená princípom slobodného pohybu služieb.“

Predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen, pôvodom z Dánska, vyhlásil, že je rozhodnutím „hlboko frustrovaný“: „Európa si dnes podrazila nohy – ako môže súd šíriť toľko nejednoznačnosti o tak dôležitej otázke? Na jednej strane uznajú právo odborov na kolektívnu akciu, na strane druhej vytvára Súd neistotu, ktoré zmluvy majú byť rešpektované. Toto nie je rozhodnutie v záujme sociálnej Európy, je to zamračený deň, ktorý môže vytvoriť oponu pre zlých zamestnávateľov a znižovanie platov.“

Rasmussen dodal, že existuje riziko, že občania môžu rozhodnutie interpretovať tak, že „Európu viac zaujíma konkurencia medzi pracovníkmi, než zvyšovanie životného štandardu pre všetky rodiny“.

Komisiu vyzval, aby prijala kroky ktorými „zabráni negatívnym dopadom tohto nejasného rozhodnutia… Mám pocit, že to bude dôležité v súvislosti s ratifikáciou novej Zmluvy v parlamentoch mnohých krajín, a pre referendum v Írsku“.

Europoslanec Philip Bushill-Mattews, hovorca pre zamestnanosť u britských konzervatívcov, povedal: „Je dobré vidieť, že Európsky súdny dvor potvrdil základný princíp jednotného trhu. Odborové hnutie by sa malo prestať pokúšať blokovať pokrok v tejto oblasti, z tohto rozsudku by sa malo poučiť a prispôsobiť sa realite.“

Europoslankyňa za Zelených Jean Lambert povedala: „Dnešné rozhodnutie ESD otvára dvere mzdovému dumpingu v EÚ a je úderom právam pracujúcich. Mzdové dohody sú legitímne a efektívne nástroje garancie minimálnych pracovných štandardov v mnohých krajinách EÚ. No ESD v zásade hovorí, že tieto dohody možno ignorovať a odbory, ktoré do nich vstúpili, nemôžu nijako zabezpečiť, aby boli rešpektované. Toto rozhodnutie útočí na srdce zamestnaneckých práv v EÚ. Môže viesť k znižovaniu platov a zo záväzku voči sociálnemu partnerstvu robí vtip. Pracujúci sa budú pýtať, či je v takzvanej „sociálnej Európe“ nejaké bezpečie.“

REKLAMA

REKLAMA