Odborári: Zahraničné firmy diskriminujú východoeurópskych pracovníkov

Slovenský zamestnanec zarobí v priemere o 700 eur menej ako ten nemecký. Najväčšie rozdiely sú u vysokokvalifikovaných.

Za jeden z najväčších problémov nízkych miezd odborárski predáci považujú správanie veľkých nadnárodných korporácií. Niektoré zahraničné spoločnosti uplatňujú iné sociálne štandardy vo svojich domovských krajinách ako v pobočkách za hranicami.

Prevažná väčšina z nich podľa Sharan Burrowovej z Medzinárodnej odborovej konferderácie (ITUC) nerešpektuje sociálne práva svojich zametnancov vo východoeurópskych krajinách. „Podľa celosvetového prieskumu až 85 % ľudí vyjadrilo súhlas s prepísaním pravidiel svetového hospodárstva,“ uviedla Burrowová.

Regionálny tajomník európskej odborovej organizácie UNIEuropa Oliver Roethig ako príklad nespravodlivého chovania označil zahraničné banky na Slovensku. Asociácia, ktorá ich združuje, v decembri odstúpila od kolektívneho vyjednávania s odbormi.

„Pozrite sa na Erste Bank – kolektívne vyjednávanie na Slovensku odmieta. Ale predstavte si, čo by sa stalo, keby poprela toto právo odborárom v Rakúsku,“ upozornil Roethig.

Rovnakú mzdu za rovnakú prácu

Ku kritike nespravodlivého odmeňovania vo veľkých nadnárodných spoločnostiach sa pridal aj slovenský minister sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Podľa jeho názoru je dôležité, aby zamestnanci dostali „rovnakú mzdu, za rovnakú prácu, v rovnakej korporácii“.

„Nie je možné, aby slovenskí odborári mali pocit, že pracujú na mzdu odborárov v inej krajine,“ dodal šéf rezortu sociálnych vecí. Preto vyzval odbory so silnejšou pozíciou vo svojich krajinách, aby tiež tlačili na nárast miezd v štátoch východnej Európy. „Solidarita európskych odborárov je hlavný predpoklad pre zmenu,“ doplnil Richter.

V tejto myšlienke Jána Richtera podporil aj luxemburský minister práce Nicolas Schmit Solidarita medzi odbormi naprieč celou Európskou úniou je pre sociálnu konvergenciu ale i obnovu dôvery Európanov v európske inštitúcie podľa neho kľúčová.

„EÚ bez solidarity je neudržateľná, preto musíme bojovať proti rozdielom medzi krajinami,“ povedal Schmit.

Trest za prácu na Východe

Rozdiely v platovom odmeňovaní medzi členskými štátmi sú najväčším zdrojom nerovností v Európskej únii. Predovšetkým platové ohodnotenie v krajinách východnej Eúrópy je výrazne nižšie ako v západnej Európe, píše sa v novej štúdii a Jana Drahokoupila a Agnieszky Piasnej z Európskeho odborového inštitútu (ETUI).

Drahokoupil zároveň upozorňuje, že nerovnosti medzi východnou a západnou Európou sú najväčšie v prípade vysokokvalifikovaných zamestnancov.

Slovenskí pracovníci podľa meraní ETUI zarobia o 574 eur menej ako ich kolegovia v Nemecku. Rozdiel je ešte vyšší, keď sa zohľadní ekonomická štruktúra a zloženie pracovnej sily. Tam sú na tom Slováci horšie o 708 eur. Najväčšie rozdiely sú v sektore výroby, stavebníctve, peňažnom sektore či vede a technike.

„Sú to tresty za prácu v strednej a východnej Európe,“ myslí si Ester Lynch, tajomníčka Európskej odborovej konfederácie EOK.

Pruktivita za nízke platy nemôže

Štúdia tiež popiera tradičný argument, že za nízke mzdy môže slabá produktivita práce vo východnej Európe.

Produktivita práce na Slovensku je skutočne nižšia, ako je európsky priemer, nie však o toľko, o koľko sú nižšie platy, na čo poukázal vo svojej reči aj minister Ján Richter.

„Kým reálne mzdy na Slovensku doshaujú 60 % priemeru Európy, produktivita práce je na úrovni 77 %. Toto je ten hlavný rozdiel, na ktorý my poukazujeme,“ vyhlásil na podujatí Richter.

Vo svojom prejave sa venoval aj európskej smernici o vyslaných pracovníkoch. Uviedol jeden z dôvodov, prečo slovenská vláda súhlasí so smernicou, hoci jej na začiatku spolu s 11 členskými krajinami vystavila tzv. žltú kartu.

„Nechal som si spraviť prieskum ohľadom 60 tisíc vyslaných slovenských pracovníkoch do zahraničia. Prekvapilo nás, že ich mzda v zahraničí nedosahovala ani priemernú slovenskú hodnotu,“ vysvetlil minister sociálnych vecí a rodiny.

Minimálna mzda musí rásť

Z dokumentu ETUI tiež vyplýva, že všade tam, kde vlády zvyšujú minimálnu platovú hranicu, rastie zároveň aj priemerná mzda. Podľa Jana Drahokoupila je vo východnej Európe stále priestor pre rast minimálnej mzdy bez toho, aby viedla k negatívnym sprievodným javom ako nárast nezamestnanosti.

Prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár pochválil slovenskú vládu za zvyšovanie minimálnej mzdy. Zároveň však dodal, že rast by mal mať väčšie tempo.

„Zamestnávatelia nám hovorili, že takéto zvyšovanie minimálnej mzdy povedie k vyššej nezamestnanosti, no opak je pravdou,“ vyhlásil Kollár. Vadí mu tiež,  že veľké firmy sa  nechcú deliť o väčšiu časť zisku so svojimi zamestnancami.

Minimálna mzda na Slovensku je v súčasnosti stanovená na 435 eur.

„Podiel miezd na HDP klesá na hranicu 30 %, ale zisky  firiem rastú. Chceme len, aby sa bohatstvo rozdeľovalo spravodlivo,“dodal Kollár.

„Bojujme za kolektívne vyjednávanie“

Odborári sa zhodujú, že najlepší prostriedok pre zaistenie spravodlého odmeňovania je kolektívne vyjednávanie. Vytvára systém kontrolných mechanizmov,  prostredníctvom ktorého môžu odborári ovplyvňovať rozhodovanie o pracovných podmienkach, myslí si Oliver Roethig.

Ján Richter upozornil, že platové ohodnotenie vo firmách, kde pôsobia slovenské odbory, je o 18 % vyššie. „To dokazuje, aké je kolektívne vyjednávanie, a vôbec úloha odborov, dôležité,“ vyhlásil na minulotýždňovej tlačovej konferencii Ján Richter.

Dôležitosť správneho nastavenia kolektívneho vyjednávania potvrdzuje aj spomínaný dokument ETUI.

„Zamestnanci v severnej a západne Európse sú lepšie platení, pretože tam funguje spravodlivejší a transparentnejší systém stanovovania miezd, zapojenie odborov a vyjednávanie so zamestnávateľmi. To je kľučová zložka prosperity a priemyselného úspechu Nemecka, Rakúska, Holandska a severských krajín,“ uvádza sa v štúdii.

Silné odbory ale nie sú jediným spôsobom, ako tlačiť na spravodlivé odmeňovanie zamestnancov. Podľa Lucu Vysentiniho, generálneho tajomníka  Európskeho odborárskeho zväzu (ETUC), je dôležité hlavne legislatívne ukotvenie kolektívneho vyjednávania, „V Holandsku úspešný kolektívny diaóg nie je výsledkom silných odborových organizáciií, ale jeho ústavnoprávnej úpravy,“ upresnil Santini.

 

 Konferencia „Koniec firemnej chamtivosti. Európa a svet potrebujú rast miezd!“ organizovala Konfederácia odborových zväzov s podporou Nadácie Friedricha Eberta, ktorá sa konala 22. septembra v Bratislave.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA