Parlament: Nie je dôvod zatvárať dvere mobilite

Bariéry vstupu pracovníkov z 8 stredo- a východoeurópskych nových členských krajín EÚ na pracovné trhy starých členov Únie prinášajú viac problémov, než riešia. Obmedzenia podľa správy Parlamentu umožňujú vykorisťovanie a fingované samozamestnávanie. Parlament volá po ih zrušení.

 

Pozadie

Európsky parlament 5. apríla 2006 vyzval členské krajiny, ktoré uplatňujú prechodné obdobia brániace voľnému pohybu pracovníkov z 8 nových členských krajín, aby ich uplatňovanie ukončili. Iniciatívna správa maďarského konzervatívneho poslanca Csabu Őryho o voľnom pohybe pracovných síl pripomína, že v troch krajinách, ktoré svoj pracovný trh otvorili hneď 1. mája 2004, nedošlo k žiadnemu obávanému napätiu. Správa je reakciou na správu Komisie z februára 2006 o fungovaní prechodných období, stanovených Zmluvou o pristúpení v roku 2003, v súvislosti s tým, že 30. apríla 2006 vyprší prvá fáza schémy „2+3+2 roky“. Do tohto dátumu musia členské štáty oznámiť svoje stanovisko k otázke voľného pohybu pracovných síl.

Otázky

Schválená správa zdôrazňuje, že voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné slobody zakotvené v Zmluve o ES a je vyjadrením solidarity medzi starými a novými členskými krajinami Únie. Ako jej text v súlade so závermi správy Komisie pripomína, vo Veľkej Británii, Írsku ani vo Švédsku, teda krajinách, ktoré pracovný trh otvorili bez obmedzení už 1. mája 2004, nedochádza k žiadnemu napätiu a „obavy z masívneho migračného toku sa ukázali ako neopodstatnené“. Zároveň konštatuje, že práve nemožnosť získať vo väčšine starých štátov riadne zamestnanie „ešte viac napomáha nelegálnej práci, podpore tieňovej ekonomiky a vykorisťovaniu pracovníkov“.

Poslanci preto navrhujú, aby členské krajiny, ktoré sa aj po 1. máji 2006 rozhodnú pokračovať v uplatňovaní prechodných období, tak urobili na základe výsledkov hĺbkových analýz o skutočných hrozbách pre ich pracovný trh. Tieto štáty tiež žiadajú, aby počas nasledujúcej fázy uplatňovania prechodných ustanovení (2006 – 2009) zabezpečili podmienky, ktoré by im umožnili nepokračovať v obmedzeniach po roku 2009.

Text správy tiež kritizuje uprednostňovanie udeľovania pracovných povolení pre občanov z tretích krajín majúcich v EÚ trvalý pobyt pred občanmi z nových členských štátov. Krajiny EÚ preto vyzýva, aby zaručili uplatňovanie tzv. preferenčného pravidla stanoveného v Zmluve o pristúpení. Podľa neho majú mať pri obsadzovaní voľného pracovného miesta prednosť štátny príslušníci nových členských štátov a nie štátny príslušníci krajín, ktoré členmi EÚ nie sú. V prípade, že členské štáty toto pravidlo nedodržia, poslanci žiadajú, aby Komisia okamžite podnikla kroky ustanovené v článku 226 Zmluvy o ES.

Rovnaké stanovisko zaujal aj eurokomisár pre sociálne veci Vladimír Špidla , ktorý v rámci rozpravy uviedol, že ak majú existovať obmedzenia pre občanov z nových členských krajín EÚ, musia rovnako platiť aj pre občanov tretích krajín žijúcich na území EÚ.

Poslanci tiež v prijatom texte vyzvali na vypracovanie štandardizovaných štatistík o migrácii v rámci EÚ a na spustenie informačnej kampane zameranej na informovanie európskej verejnosti o základných princípoch uplatňovania voľného pohybu pracovných síl v EÚ.

Pozície

Väčšina rečníkov, ktorí vystúpili počas rozpravy uskutočnenej deň pred hlasovaním, sa vyslovila za zrušenie prechodných období – niektorí hovorili o ich okamžitom zrušení, iní sa zas priklonili k možnosti čo najskoršieho, aj keď nie okamžitého ukončenia. Výnimkou boli nemeckí a rakúski poslanci, ktorí aj naďalej trvali na zachovaní obmedzení pracovného trhu.

Slovenská europoslankyňa Edit Bauer (EĽS-ED) označila voľný pohyb osôb a prístup na pracovné trhy za senzitívnu politickú otázku a pripomenula, že predložená správa vychádza z reálnych faktov, ktoré hovoria, že pracovníci z nových členských krajín nikde nepresahujú dve percentá domáceho obyvateľstva, aj to, že migrácia z tretích krajín výrazne prevyšuje celkovú vnútornú migráciu v rámci EÚ. „Niet pochýb, že popri nemeckých, rakúskych a francúzskych pohľadoch na prechodné obdobia existuje odlišný pohľad nových členských krajín, pretože aj tam sa postupne stávajú senzitívnou politickou otázkou“, dodala.

Ako ďalej uviedla, prechodné opatrenia boli prijaté v prístupových rokovaniach ako súčasť dohody, „no aj pri diskusii o Smernici o službách sa ukázalo, že sa vytvárajú absurdné situácie v kombinácii s prechodnými obdobiami, a že vzniká právny rozpor s klauzulou preferenčného pravidla. Strach generovaný na základe neistoty zamestnania a na základe predsudkov je nepochybne okamžite použiteľný politický kapitál. Namiesto šírenia tohto mýtu, ktorý je slepou uličkou“, je však podľa jej slov „zodpovednosťou politikov hovoriť aj pravdu“.

Slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) vystúpila k problematike prechodných obmedzení po hlasovaní, v rámci tzv. vysvetlení hlasovania. Ako uviedla, za správu hlasovala z dôvodu, že ju nepovažuje za „strašiaka“, ale naopak, za „jednoduchý návod na postupné splnenie cieľov stanovených v revidovanej Lisabonskej stratégii“.

Poslancom pripomenula, že voľný pohyb osôb a prístup na pracovné trhy je jedným z pilierov európskej integrácie a „keď sa čo najskôr nevyrieši v súlade so základnými hodnotami spoločenstva, Ameriku nedobehneme, ani keby nám kráčala v ústrety a rútiaci sa vlak z Ázie takisto nespomalíme“.

V závere svojho príspevku dodala, že obavy niektorých štátov EÚ-15 sú podľa nej neopodstatnené a „je len na škodu veci, že správe vypracovanej Európskou komisiou nedôverujú“. Na druhej strane je podľa nej potrebné vyzdvihnúť rozhodnutia tých krajín, ktoré svoje pracovné trhy otvoria práve v historickom roku mobility pracovníkov“.

Nasledujúce kroky:

  • Španielsko, Fínsko a Portugalsko už oznámili, že 1.mája 2006 otvoria svoje pracovné trhy
  • Francúzsko zruší prechodné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov postupne počas dlhšieho obdobia
  • Holandská vláda schválila zrušenie prechodných obmedzení s platnosťou od 1. januára 2007, čaká sa na súhlas parlamentu
  • Nemecko, Rakúsko a Belgicko predĺžia obmedzenia najmenej do roku 2009
  • ostatné štyri krajiny EÚ-15 (Dánsko, Luxembursko, Taliansko a Grécko) sa zatiaľ oficiálne nevyjadrili

REKLAMA

REKLAMA