Pozor na choroby z povolania

Každé tri a pol minúty niekto v EÚ zomrie v dôsledku pracovného úrazu alebo ochorenia. Parlament kritizoval Komisiu za to, že o chorobách z povolania „mlčí“.

Pozadie

Medzinárodná organizáccia práce (ILO) vyčíslila počet smrteľných následkov pracovných úrazov a ochorení v roku 2006 v EÚ na 167 000. Ďalších 300 000 osôb je dôsledkom takýchto udalostí doživotne postihnutích. EÚ prijala stratégiu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre roky 2007-2012. V najnovšej správe Európsky parlament požaduje od Komisie viac aktivity.  

Otázky

Poslanci vyčítajú Komisii, že hoci stanovila ambiciózny cieľ znížiť o 25 % počet pracovných úrazov, poddobný cieľ treba stanoviť aj pre zníženie výskytu chorôb z povolania.

Plénum EP prijalo správu Glenis Willmott (PES) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Správa požaduje, okrem iného, lepšiu ochranu zdravotných pracovníkov pred krvou prenosnými chorobami. Pripomína, že zdravotní pracovníci sú vystavení riziku nákazy až dvadsiatich životohrozujúcich chorôb (ako sú hepatitída B,C, či vírus HIV). Spravodajkyňa sa venovala aj rizikám spojenými s novými nanotechnológiami a volá po úplnom odstránení rakovinotvoreného azbestu z pracovísk.

Množstvo ľudí musí v EÚ v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania navždy opustiť pracovný trh, prípadne sa zamenstanť v úplne inom odvetví. Čím dlhšie je človek v dôsledku pracovného úrazu či ochorenia práceneschopný, tým ťažšie sa vracia späť do pracovného procesu. Správa požaduje väčšiu asistenciu na strane zamestnávateľov, napríklad cez rehabilitačné programy. 

Pozície

V mene Výboru EP pre práva žien europoslankyňa Edit Bauer (EPP-ED) uviedla, že medzi najzávažnejšie zdravotné problémy žien spôsobené pracovnými podmienkami patria svalovo-kostrové poruchy a psychologické problémy, hoci potreba analýzy spomínaných rizík nemá podľa jej slov viesť k deleniu prác na mužské a ženské.  Vzhľadom na neutralitu rodového prístupu v smerniciach EÚ sa však domnieva, že s prácou súvisiace zdravotné riziká pre ženy by nemali byť podceňované.

Keďže ženy a muži nepredstavujú homogénnu skupinu, mali by byť podľa poslankyne Bauer špeciálne prispôsobené aj opatrenia na zlepšenie stratégie EÚ v diskutovanej oblasti, s tým, že zohľadnia faktory vplývajúce odlišne na ženy a mužov.

Nové riziká ako napr. obťažovanie, násilie či šikanovanie klientmi na pracovisku, najmä v oblasti služieb verejného záujmu, ktoré zamestnávajú prevažne ženy, by tiež mali byť podľa jej slov brané do úvahy.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) podporil potrebu implementácie účinnejších opatrení vo všetkých členských krajinách. “Okrem odvetví, akými sú obrábanie kovov, stavebníctvo, práca s elektrinou či lesníctvo, chcem poukázať aj na veľkú rizikovosť práce lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú pri výkone svojho povolania vystavení obrovskému riziku infekcie a ochorenia na AIDS, tuberkulózu, hepatitídu a mnohé ďalšie infekcie.”  Pripomenul, že zníženie počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania sa netýkalo napríklad migrujúcich pracovníkov, pracovníkov s neistými zmluvami, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, žien, ani malých a stredných podnikov.

“Chcel by som však vyzdvihnúť opatrenia niektorých štátov, ktoré úspešne implementujú komplexnú rehabilitáciu po úraze ako podmienku úspešnosti znovuzačlenenia do pracovného procesu”, uviedol na záver.

REKLAMA

REKLAMA