Práca a digitálne technológie: nebrzdiť, no chrániť

Nové digitálne technológie menia organizáciu práce, aj význam pojmov ako zamestnanec, zamestnávateľ, či pracovný kontrakt. Akým spôsobom má reagovať sociálna legislatíva?

Digitálne technológie, automatizácia a robotizácia menia povahu sveta práce. Výkon niektorých aktivít preberajú od človeka stroje, nové technologické trendy si vyžadujú zmenu organizácie práce, redefinovanie základných pojmov ako zamestnanie, či mzda.

Na tento vývoj sa snaží reagovať aj pracovná legislatíva. Na jednej strane je požiadavka na väčšiu flexibilitu pracovných kontraktov, uvoľnenie regulácií. Na strane druhej snaha udržať sociálne štandardy a férové, rovné pravidlá na trhu.

Začiatkom týždňa organizoval EurActiv.sk ďalšiu zo série EU Stakeholder Brunch, venovanú digitalizácii a jej vplyvu na trh práce. Panelisti z verejného a súkromného sektora diskutovali, aký vplyv môže mať rozširovanie zdieľanej ekonomiky, a podobných fenoménov súvisiacich s digitalizáciou, na tradičné inštitúty regulácie trhu práce.

Má ešte zmysel uvažovať v kategóriách zamestnanec – zamestnávateľ alebo pracovný pomer – samostatná zárobková činnosť? Ale aj aké legislatívne zmeny sú potrebné na národnej a európskej úrovni?

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, rodiny a sociálnych vecí Branislava Ondruša, sa Slovensko v súčasnosti nachádza vo fáze analyzovania situácie. Vo všeobecnosti si však myslí, že akýkoľvek budúci legislatívny rámec by mal spĺňať dve podmienky: nemal by brzdiť rozvoj digitálnych technológií, zároveň by však nemal viesť k znižovaniu sociálnych štandardov pracujúcich.

„Využívanie nových technológií nesmie nechávať veľké skupiny pracujúcich mimo sociálnej ochrany“, myslí si B. Odruš.

Zdôraznil tiež, že zatiaľ čo regulácie v sociálnej oblasti spadajú pod kompetencie štátov, už teraz je jasné, že bude potrebná účinná koordinácia na európskej úrovni. Aj preto venovalo Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ neformálne zasadnutie Rady práve téme digitálnej ekonomiky.

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek zdôraznil, že ak chceme zaistiť čo najširšie využitie benefitov, ktoré digitálne technológie prinášajú, je potrebné viac investovať do vzdelávania. To na jednej strane znamená väčší dôraz na digitálne zručnosti vo všeobecnom vzdelaní, na strane druhej výchovu špecialistov, napríklad v IT odboroch, ktorí už dnes v Európe chýbajú.

Podľa Barbory Polachovej zo spoločnosti UBER, firmy pôsobiace v „zdieľanej ekonomike“ dávajú ľuďom možnosť získať dodatočný príjem, a pritom im zachovávajú slobodu rozhodnúť sa, kedy a koľko budú pracovať. Veľká väčšina partnerských vodičov UBERu v Čechách a na Slovensku má iný hlavný príjem. Zvyšok tvoria dôchodcovia a študenti, alebo nezamestnaní, pre ktorých je to hlavný zdroj príjmov.

Firmy ako UBER podľa nej podporujú efektívnu reguláciu, no zbytočne prísne pravidlá by mohli sektor ohroziť.

Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS vníma „zdieľanú ekonomiku“ ako fenomén, ktorý narúša tradičné priemyselné vzťahy zamestnanec – zamestnávateľ. Zdôraznil, že podľa niektorých štúdií oceňujú partnerskí vodiči UBER na svojej práci práve prvok slobody rozhodovania. Snaha začleniť tieto nové formy práce pod tradičné inštitúty „pracovného pomeru“, napríklad sprísnením podmienok živností, by podľa neho viedla k nákladom a zabrzdila rozvoj digitálneho sektora.

REKLAMA

REKLAMA