Pracovný čas: europoslanci očakávajú búrlivú diskusiu

Po rokoch sa ministri EÚ dohodli na pravidlách pracovného času. Parlament bude o nich diskutovať v druhej polovici roka a slovenskí europoslanci čakajú v pléne ostrú diskusiu.

Po štyroch rokoch sa 7. júna Rada EÚ pod Slovinským predsedníctvom dohodla na princípoch revízie smernice EÚ o pracovnom čase. Proti boli len Francúzsko, Španielsko, GréckoCyprus.

Ako pravidlo je potvrdený maximálne 48-hodinový pracovný týždeň. Čo je však pre kompromisný návrh najdôležitejšie – s možnosťami výnimiek. Pracovný čas sa môže predĺžiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestancom na 60, a v prípade sektorovej dohody na 65 hodín (podľa doterajších pravidiel to bolo 78 hodín). Výnimky sú nastavené najmä na sektor zdravotníctva.

Výnimky si plánuje okrem napr. Veľkej Británie, známej flexibilným pracovným trhom, uplatniť aj Slovensko a to najmä pre oblasť zdravotníctva.

Pravidlá platiace v Únii skomplikovalo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v prípade španielskych a nemeckých lekárov, podľa ktorých čas strávený v pracovnej pohotovosti v prípade lekárov a hasičov sa má považovať za pracovný čas.

Nová úprava podlieha procesu spolurozhodovania s Európskym parlamentom. O tejto téme sa v Parlamente bude diskutovať v druhej polovici roka 2008, a už teraz je jasné, že debata to nebude pokojná, pretože druhá najväčšia frakcia v EP, socialisti, nesúhlasia s takto formulovaným návrhom, ktorý podla nich kombinuje to “najhoršie z oboch svetov” – zamestnávateľom dáva možnosť uplatniť si výnimku na maximálnu dĺžku pracovného času až na dobu jedného roka.

Slovenský poslanci vnímajú dohodu zväčša pozitívne. Zita Pleštinská (EPP-ED) víta kompromis dosiahnutý v Rade a ako hovorí ešte v máji 2005, keď sa v EP hlasovalo o revízii smernice o pracovnom čase nehlasovala za striktný limit 48 hodín týždenne a podporila tak kolegov z Veľkej Británie, Cypru a Malty. Británia si vtedy vynegociovala, že limit sa nebude vzťahovať na jej pracovníkov.

“Som presvedčená, že flexibilitu európskeho pracovného trhu možno docieliť iba vtedy, ak členské krajiny EÚ budú mať možnosť uplatňovať si zo smernice o pracovnom čase výnimku (opt-out). Pracovník by však pri podpisovaní zmluvy mal mať právo odmietnuť alebo akceptovať limit 48 hodín. Verím, že socialistom sa v EP nepodarí zablokovať dohodu o pracovnom čase”, hovorí Pleštinská.

“Pre niektoré krajiny obmedzenie pracovného času bolo neprijateľné, s tým, že tým, ktorí chcú pracovať viac, by sa v tom nemalo zabrániť”, hovorí členka výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci Edit Bauer (EPP-ED). Podľa Bauer možno považovať dohodu za rozumný kompromis. Za dôležité považuje najmä to, že bez súhlasu zamestnanca nie je možné “požadovať” dlhšiu prácu, ako 48 hodín týždenne, pričom súhlas daný pri uzatvorení pracovnej zmluvy sa nepovažuje za platný. “Navyše, smernica ustanovuje, že zamestnanec nemôže mať nevýhodu z toho, ak nesúhlasí s dlhším pracovným časom. Návrh smernice tiež rozlišuje medzi aktívnou a neaktívnou časťou služby a iba aktívne vykonávanie práce sa započítava do skutočného pracovného času”, vypočítava pozitíva dohody, ktorá bude podľa jej slov ostro diskutovaná, Edit Bauer.

Ocenila tiež to, že v návrhu smernice o agentúrach dočasnej práce sa dosiahnutá dohoda znamená rovnaké zaobchádzanie s dočasnými pracovníkmi od prvého dňa. “Takéto ustanovenie znamená ochranu napr. sezónnych pracovníkov, na druhej strane zamedzjue tzv. Sociálnemu dumpingu.”

Europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED) vníma dohodu pozitívne a považuje ju za prijateľný kompromis, “ktorý ukončil štyri roky náročných vyjednávaní”. Myslím si, že 48 hodinový pracovný týždeň s možnosťami výnimiek pre určité odvetvia bude prijateľný ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov. Je tiež dobré, že dohodnutý text upravuje problematiku pracovnej pohotovosti v zdravotníctve v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora”. Ako jeho kolegyňa, aj on očakáva búrlivú diskusiu v Parlamente.

Milan Gaľa považuje za dobré, keď “pri tak citlivej téme, ako je smernica o pracovnom čase” dostali členské štáty možnosť uplatniť si výnimku. “Medzi hlavné dôvody uplatnenia výnimky uvádzajú okrem iného aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, možnosť pracovať viac pre tých pracovníkov, ktorí si to želajú a tiež tendencie zvyšovania pracovného času v súvislosti s ekonomickými zmenami. Sú to dôvody, ktoré je potrebné rešpektovať”, hovorí Gaľa.

Poslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) uviedol, že zatiaľ nevie posúdiť, či bude horná hranica pre opt-out z pracovného času pre slovenských zdravotníkov dostatočná a bude to preto ešte konzultovať. “V každom prípade by sme minimálne ten najvyšší opt-out pre Slovensko by sme mali vybojovat. My poslanci, nakoniec sme tu štyria lekári: Záborská, Gaľa, Belohorská a ja, čo je zo štrnástich celkom dosť, domnievam sa, že určite všetci budeme za to, aby sme nepoškodili slovenským zdravotníkom.”

Podľa Mikolášika ale skôr zaváži čo povie Rada a “uvidíme ako sa bude biť nový pán minister za práva slovenských zdravotníkov. Je to jeho zodpovednosť, aby sa na Rade ozval a nesedel tam potichu a aby to nie len verbalizoval ale aj obhajoval a našiel si na to spojencov a aby jeho spolupracovníci dopredu konzultovali krajiny v podobnom postavení.”

Poslanec Vladimír Maňka (PES) tiež uviedol, že musí takto nastavený návrh konzultovať, či vyhovuje slovenským podmienkam. Úplné odmietnutie zásahov do tejto oblasti prezentoval nezaradený poslanec Peter Baco: “Myslím si, že Európska únia by do tejto oblasti nemala zasahovať a právomoci by mala ponechať na jednotlivé členské štáty”, konštatoval .

Irena Belohorská (NI) pripomenula situáciu, kedy sa vo Francúzsku prijímal zákon o 36 hodinovom pracovnom čase a veľké štrajky, ktoré ho sprevádzali. “Všetci chceli robiť viac”. “Dnes mnohí protestujú, že nechcú tieto nadčasy. Treba si sadnúť k stolu a znova to prerokovať a preriešiť. Nie je to dobré, aby zákon, ktorý je pre ľudí bol proti ľudom. Tu sa treba posadiť a prijať ho tak, aby bol ten režim vyvhovujúci pre všetkých”, myslí si Belohorská.


Článok bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu.

REKLAMA

REKLAMA