Pracovný čas – zamestnanci bez voľby!

Podľa schémy pre výnimky zo smernice o pracovnom čase pracovníci nemajúskutočnú možnosť voľby nepracovať dlhšie, ak to chce ich zamestnávateľ. Tvrdia to poslanci EP z dvoch najväčších politických skupín EP.

 


Krátka správa:

„Dnešné pracovné podmienky sa podobajú viac začiatku priemyselnej revolúcie než 70. rokom 20. storočia, keď bol pracovný čas vysoko regulovaný,“ povedal predseda Európskeho parlamentu Josep Borrrell (Španielsko, PSE) na stretnutí, zorganizovanom Európskou nadáciou pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound). Borrell uviedol príklad svojich vlastných detí, ktoré sú v tridsiatke a majú veľmi málo času, ktorý by mohli zdieľať so svojimi partnermi – kvôli vysokému pracovnému zaťaženiu. Povedal, že pracovné podmienky na začiatku 21. storočia sú dôkazom toho, že smernica o pracovnom čase je nutná a potrebuje sa stať efektívnejšou.

Borrell bol podporený portgalským konzervatívnym poslancom EP José Silvom Penedom, ktorý povedal, že klauzula o osobnej výnimke v smernici o pracovnom čase je „absurdná a ako keby tvrdila, že toto je zákon, ktorý nesmie byť dodržiavaný“. Klauzula o výnimke vraví, že pracovníci môžu pracovať viac než maximálne povolený počet hodín 48 za týždeň, ak súhlasia ako pracovníci, tak aj zamestnávateľ, ale podľa argumentácie Silvu Penedu tí pracovníci, ktorí sú závislí na svojich zamestnávateľoch nikdy nemôžu zvoliť to, čo je najlepšie pre ich súkromné životy. Výnimka, ktorá bola zavedená vďaka tlaku vlády Veľkej Británie, je „v podstate skôr britským riešením než európskym,“ povedal Silva Peneda.

Renate Hornung-Drausová, predsedníčka výboru UNICE pre zamestnanosť a vicepredsedníčka zamestnávateľskej skupiny ECOSOC-u, argumentovala v prospech flexibilnejšej pracovnej sily, a to vrátane príležitostnej práce s väčším počtom pracovných hodín, ktorá sú podľa nej dôležité najmä pre malé podniky. Prudko zaútočila na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora o tom, že čas, kedy sú pracovníci „na zavolanie“, sa má rátať ako pracovný čas.

Tajomníčka ETUC Catelene Passchierová povedal, že individuálna výnimka nemala byť bikdy dovolená. Pripomenula tiež, že kampaň odborov za zákonne stanovený maximálne 48-hodinový pracovný týždeň, bola vybojovaná už začiatkom 20. storočia a upriamila tiež pozornosť na prvý dohovor ILO z roku 1919, ktorý stanovil 48-hodinový pracovný čas ako celosvetový limit.


REKLAMA

REKLAMA