Prestrelka o pracovnom čase

Ministri práce budú rokovať deň aj noc. Fínske predsedníctvo po dlhšom čase predsa pripravilo pôdu a otvorilo diskusiu o smernici k pracovnému času.

doktor
ESD rozhodol, že pohotovosť lekárov musí byť počítaná ako pracovný čas. Foto: www.freeimages.co.uk

Pozadie:

22 z 25 členských štátov Únie neaplikuje presne smernicu o pracovnom čase.
Európska komisia

Podľa názoru Komisie až 22 z 25 členských štátov Únie neaplikuje presne smernicu o pracovnom čase. Európsky súdny dvor rozhodol, že podľa súčasných pravidiel musí byť pohotovostný čas v zdravotníckych povolaniach  považovaný za pracovný čas. Členským štátom sa javí však transpozícia európskej legislatívy príliš nákladná. Úradníci z Veľkej Británie tvrdia, že ročné náklady by dosiahli zhruba 250 miliónom  libier.

Po prijatí smernice o pracovnom čase v roku 1996 využila Veľká Británia možnosť uplatniť výnimku. Takto Veľká Británia netransformovala právo EÚ, ktoré obmedzuje týždenný pracovný čas na  priemerných 48 hodín počas šiestich mesiacov. Iné členské štáty, najmä Francúzsko, sú názoru, že britská výnimka podkopáva základné princípy smernice a je proti pravidlám vnútorného trhu EÚ.

Fínske predsedníctvo prišlo so zámerom vyriešiť túto otázku počas trvania svojho predsedníctva. 7. novembra bolo zvolané mimoriadne stretnutie Rady ministrov pre sociálne veci, ktoré sa má týkať len smernice  o pracovnom čase. Tri týždne pred stretnutím predsedajúca krajina navrhla kompromis, ktorý vyzerá nasledovne:

  • stanoviť cieľ postupného odstránenia možnosti národných výnimiek
  • 60-hodinový strop, nad rámec ktorého by sa nemohla použiť výnimka a ktorý by mal doplniť stanovený 48-hodionvý strop
  • možnosť uplatniť dlhšie referenčné obdobia až v dĺžke jedného roka oproti šesťmesačnému obdobiu, uvedenému v smernici
  • možnosť pre členské krajiny uplatniť buď 48-hodionvý strop, alebo dlhšie referenčné obdobie, no nie obe možnosti súčasne
  • mäkšie pravidlá ohľadne pohotovostného času, aby došlo k zosúladeniu právneho stavu s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora
  • členské štáty, ktoré uplatnia výnimku zo 48-hodinového stropu, musia poskytnúť dôkaz nevyhnutnosti tohto rozhodnutia a tiež preukázať, že ďalšie formy flexibility boli použité v dostatočnej miere
  • členské štáty musia zabezpečiť, že na jednotlivých pracovníkov nie je vyvíjaný nátlak podpísať uplatnenie výnimky proti ich vôli, ako aj to, že zvláštna pozornosť bude venovaná otázkam zdravia a bezpečnosti týchto pracovníkov

Otázky:

Na stretnutí Rady 7. novembra bude čeliť Veľká Británia množstvu oponentov proti britskej výnimke, menovite Francúzsku, Poľsku, Španielsku a Taliansku.

Nemecko, ktoré prevezme predsedníctvo po Fínsku v januári 2007, zaujalo zmierlivú pozíciu a sľúbilo nehlasovať proti žiadnemu z veľkých členských štátov.

Francúzsky premiér Dominique de Villepin uviedol pre médiá, že po konzultácii s prezidentom Jacquesom Chiracom  sa obaja zhodli, že nebudú akceptovať žiadny návrh, ktorý by nepredvídal jasný časový rámec pre upustenie od možnosti používať výnimku. Ak by to bolo aplikované striktne, znamenalo by to, že Francúzsko, ktoré sa nachádza pred voľbami, nie je pripravené čo i len diskutovať o fínskom návrhu.

Vláda Veľkej Británie nazvala návrh Fínska „krokom vpred“ a dodala, že na návrhu „stále treba pracovať“. Konkrétne má Veľká Británia problém s nasledujúcimi bodmi:

  • Navrhovaný 60-hodinový strop. Britskí úradníci tvrdia, že je príliš nízky a že by mohol byť vynegociovaný prinajmenej 65-hodinový strop.
  • Rozšírené referenčné obdobie 12 mesiacov považuje Veľká Británia za príliš krátke
  • Nedostatok právnej istoty – Veľká Británia sa obáva, že situácia, keď si jednotliví pracovníci myslia, že výnimka nie je oprávnená v ich konkrétnom prípade, by mohla viesť k skončeniu výnimky pre Veľkú Britániu. Britskí úradníci tiež vyjadrili aj obavy nad tým, ako Komisia monitoruje a prostredníctvom akých kritérií posudzuje nevyhnutnosť výnimky.

Kým Veľká Británia by sa mohla dohodnúť na kompromise, ktorý by bral tieto body do úvahy, úradníci tiež pripúšťajú, že „predať to (túto dohodu) Parlamentu bude extrémne zložité“.

 
Pozície:

ETUC vyjadrila svoje obavy v opačnom duchu. V liste fínskej ministerke práce Tarji Filatovovej, vyzval generálny tajomník ETUC John Monks v línii, identickej s pozíciou de Villepina, na „jasnú indikáciu“ toho, kedy sa výnimka skončí. Monks kritizoval nedostatočné záruky pred neprimeraným nátlakom na pracovníkov, aby prijali dlhší pracovný čas. Argumentoval tiež proti dlhšiemu referenčnému obdobiu: „Musí byť pochopené, že čím dlhšie je referenčné obdobie, tým viac môže byť pracovník konfrontovaný s veľmi dlhými a nepravidelnými týždennými pracovnými hodinami“.

Monks tiež povedal: „V skratke, ETUC je sklamaná z toho, že súčasný súbor návrhov nadosahuje poriadnu rovnováhu medzi flexibilitou a ochranou a preto neponúka občanom a pracujúcim v Európe akceptovateľnú a udržateľnú dohodu o modernizácii a inovácii organizácie pracovného času.“

Britské odborové združenie TUC zverejnilo dnes údaje, ktoré naznačujú, že napriek uplatňovaniu výnimky zo smernice o pracovnom čase vo Veľkej Británii sú dlhé pracovné týždne ustupujú. Správa sa opiera o nezverejnené údaje z Prieskumu pracovnej sily realizovaného bristkou vládou a uvádza nasledovné:

  • Počet zamestnancov pracujúcich viac ako 48 hodín týždenne vo Veľkej Británii od roku 1998 (dosiahol vtedy vrchol – 4 milióny) klesol o 17,5%, čo je 700 000 zamestnancov menej,
  • Výskyt dlhého pracovného týždňa poklesol vo všetkých sektoroch hospodárstva, profesiách a regiónoch. Toto zlepšenie je veľmi nerovnomerné, niektorým sektorom sa v tomto ohľade darilo viac, než iným,
  • Vzhľadom na nárast pracovných príležitostí vo vybraných sektoroch došlo logicky k nárastu odpracovaných hodín v nich, ale aj tu pomer dlhopracujúcich poklesol,
  • Pokles odpracovných hodín bol omnoho výraznejší v súkromnom sektore, dôvodom je to, že pokles začínal z vyššej úrovne.

Skončenie výnimky by malo malý ekonomický dopad, nielen preto, že menší počet ľudí pracuje dlho, ale aj z nasledujúcich dôvodov:

  • Tretina zamestnancov vo Veľkej Británii, ktorí pracujú viac než 48 hodín týždenne, pracujú len jednu alebo dve hodiny naviac na týždeň
  • Až jeden milión zamestnancov by bol naďalej vyňatý zo 48-hodinového limitu. Ide zväčša o „autonómnych pracovníkov“ – z veľkej miery starších manažérov a profesionálov, ktorí si svoj pracovný čas kontrolujú sami

Ak výnimka pominie, potom je isté, že dohoda na úrovni ministrov členských krajín Únie bude obsahovať zvýšenie obdobia na vytvorenie priemeru 48- hodinového pracovného týždňa zo 17 na 52 týždňov. To by vylúčilo okolo 1,5 milióna pracovníkov vo Veľkej Británii, ktorí pracujú viac než 48 hodín týždenne, pretože nevykonávajú túto prácu počas celého roka.

REKLAMA

REKLAMA