Prisťahovalecká schéma vyvolala zmiešané pocity

Európska komisia včera navrhla kolektívny európsky program pre presídľovanie utečencov, ktorý vyprovokoval zmiešané reakcie expertov.

Pozadie:

Presídľovanie je pojem, ktorý sa vzťahuje na transfer utečencov, ktorí majú dočasný azyl v jednej krajine do druhej krajiny, kde môžu začať nový život a nájsť permanentnú ochranu.

Podľa Európskej komisie, „väčšina utečencov sa koncentruje na miestach mimo EÚ. Vo všeobecnosti sa skrývajú v susedných krajinách, alebo v rovnakom regióne, kde sa nachádza ich rodná krajina.“ Ako príklad uvádza Pakistan, kde žijú milióny Afgancov, alebo v Sýrii viac ako milión Iračanov.

„Hostiteľské krajiny sú často v rozvoji, s limitovanými zdrojmi, nedokážu také počty integrovať. Návrat do krajiny pôvodu je často preferovaným riešením pre väčšinu utečencov. Presídlenie vnímajú ako poslednú možnosť v prípade, že sa nemôžu ani vrátiť domov, ani ostať v bezpečí v tretej krajiny. Najčastejšie ide o veľmi zraniteľné skupiny – deti, matky s deťmi, traumatizovaných alebo vážne chorých ľudí.“

Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že v roku 2010 bude potrebné presídliť 203 tisíc utečencov. V roku 2008 krajiny ponúkli túto možnosť 65 tisícom. Z nich približne 6,7 % našlo druhý domov v krajinách EÚ. Počet utečencov v núdzi rastie, no počet miest, kam by mohli ísť sa nemení.

Otázky:

Európsky podiel na zdieľaní svetovej záťaže je v porovnaní napríklad s Austráliou, ktorá prijíma 10 tisíc utečencov, veľmi malý. Vplyvom toho Komisia vytvorila „Spoločný program presídľovania. Jeho cieľom malo byť aj obmedzenie nelegálnych prisťahovalcov.

Gilles Van Moortel, z UNHCR v Bruseli, pre  EurActiv povedal, že táto iniciatíva zvýši počet utečencov v EÚ. „Čím viac, tým lepšie,“ zdôraznil. Podľa jeho slov dohodu podporujú aj aktivity členských štátov, pričom Francúzsko, Česko, Rumunsko v súčasnosti pracujú na rozvoji svojich programov presídľovania. Belgicko, Nemecko, Luxembursko teraz prijímajú väčší počet utečencov.

Komisia pripomenula, že len desať členských štátov uskutočňuje presídľovanie na ročnej báze  aj to však bez koordinácie na úrovni EÚ.

Nová schéma by na členské štáty uvalila povinnosť, no na druhej strane by dostávali podporu 4 tisíc eur za utečenca z Európskeho utečeneckého fondu. Van Moortel zdôraznil, že presídľovanie musí byť dobre zorganizované, a integrácia dôkladná. Práve integrácia vyvoláva často horúce debaty, najmä, aká metóda je najefektívnejšia. Podľa hovorcu UNHCR nový návrh podporí praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi, vrátane potenciálne citlivej spolupráce medzi krajinami, ktoré majú už rozvinutú utečeneckú politiku – Švédsko a Holandsko.

Presídľovanie vyvolených?

Iní odborníci však zaujali skôr pozíciu – počkáme, uvidíme. Hovorca Informačného centra o azyle a utečencoch (ICAR) v Londýne povedal, že spoločný program je síce krok správnym smerom, no dohoda medzi členskými štátmi nebude ľahká.

Poukázal na to, že mnohé krajiny začínajú s procesom udeľovania azylu ešte skôr ako sa utečenec dostane do Európy a ľudia sú starostlivo vyberaní na základe socio-ekonomických kritérií a potrieb jednotlivých členských štátov. „Ide skôr o presídľovanie vyvolených,“ dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA