Prvý „summit Rómov“ bol kontroverzný

Podujatie, ktoré zorganizoval komisár Špidla, prilákalo pozornosť mnohých účastníkov, no nevyústilo do žiadnych politických iniciatív. Ukázalo, ako veľmi odlišné sú názory jednotlivých diskutujúcich.

Počet účastníkov na prvom „summite Rómov“ prevýšil všetky očakávania; zúčastnilo sa na ňom viac ako 500 zástupcov európskych inštitúcií, národných vlád, mimovládnych organizácií a občianskych aktivistov.

Hneď na úvod „summitu“ bolo zrejmé, že v otázke politického smerovania účastníci nenájdu konsenzus. Na jednej strane, tzv. Rómska koalícia EÚ a mimovládne organizácie pracujúce s menšinou spoločne žiadali vytvorenie rámcovej sústavy EÚ pre spoločenskú inklúziu Rómov. Na druhej strane, návrh sa stretol so zmiešanými reakciami zo strany politických lídrov a rozhodovateľov.

Súčasné Francúzske predsedníctvo a Česká republika, ktorá bude predsedať Rade a jej ministerským formáciám v prvom polroku 2009, sa rovnako nezhodli v názore na vytvorenie špeciálnej kancelárie pre Rómov na pôde Európskej komisie. Ide o návrh, ktorý vychádza z príkladu vytvorenia podobného telesa na pôde Rady Európy.

Česká ministerka pre ľudské práva a národnostné menšiny, Džamila Stehlíková, povedala, že „České predsedníctvo podporí ustanovenie rómskej kancelárie“ popri Komisii. Akokoľvek, francúzska ministerka pre bývanie a mestské veci, Christine Boutin, trvala na tom, že „nie je potrebné vytvárať nové výbory a politické nástroje.“ Vyzvala na efektívne a účinné využívanie tých nástrojov, ktoré EÚ má.

Francúzsku ministerku podporil aj komisár Vladimír Špidla, zodpovedný za sociálne veci. Povedal, že „existujúce riešenia sú vytvorené s dlhodobou perspektívou“ a bolo by „nezodpovedné myslieť si, že by Komisia mohla vytvoriť centralizovaný prístup z Bruselu.“

Rudko Kawczynski, rómsky aktivista pochádzajúci z Poľska, obvinil organizátorov „summitu“ z malého povedomia o vážnosti témy. Povedal: „Strávili sme celý deň bez toho, aby sme porozumeli problému. Rómovia sú v tejto konferenčnej miestnosti najviac dekoráciou.“ Súčasne obvinil politiky sociálnej pomoci, že zatiaľ, čo definujú široké spektrum rôznych práv Rómov, zabraňujú kontaktu mimovládnych organizácií s menšinou, ktorá žije neraz v horších podmienkach, než sa žilo „počas apartheidu v Južnej Afrike.“ Ako príklad spomenul rómske getá vo Varšave a dodal, že „nové opatrenia sú súčasťou problému, nie riešením.“

Atmosféru zhustilo aj vypískanie zástupkyne talianskej vlády, Eugenie Marie Rocella, málo početnou, no o to aktívnejšou skupinkou rómskych aktivistov. Šlo o protest proti zbieraniu odtlačkov prstov talianskych Rómov (EurActiv 29/07/08). Spomenutí aktivisti nakoniec zo sály demonštratívne odišli.

Shigeo Katsu, viceprezident Svetovej banky pre Európu a Strednú Áziu, ponúkol pozitívnejšiu perspektívu. Na príklade poslednej dekády, kedy banka financovala mnohé aktivity v prospech inklúzie Rómov, podčiarkol, že „nejaký pokrok sa už dosiahol.“ Súčasne však dodal, že „máme pred sebou stále dlhú cestu. Musíme sa posunúť ďalej a pokročiť do ďalšej úrovne.“

REKLAMA

REKLAMA