RE: Úsporné opatrenia podkopávajú ľudské práva

Kríza globálneho finančného systému priniesla novú vlnu úsporných opatrení, ktoré ohrozujú výsledky 60-ročného vývoja v oblasti sociálnej solidarity a ochrany ľudských práv v Európe. Uvádza to Rada Európy vo svojej nedávnej správe.

„Úsporné opatrenia v Európe narúšajú ľudské práva v kľúčových oblastiach“, píše sa v správe  "Ochrana ľudských práv v čase hospodárskej krízy". Publikácia upozorňuje, že v krajinách postihnutých krízou sa v úsporných programoch opomínajú ľudskoprávne aspekty.

Sociálne výdavky boli primárnym cieľom úsporných opatrení v mnohých krajinách v Európe. Došlo k zmrazovaniu platov, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotníctva či v ďalších častiach verejného sektora. Racionalizovali sa systémy sociálnej ochrany, odstránili alebo znížili dotácie na palivá, poľnohospodárske a potravinárske výrobky, sťažila sa dostupnosť sociálnych dávok, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania.

„Mnoho vlád v Európe spolu so zavedením úsporných opatrení zabudlo na svoje záväzky v oblasti ľudských práv, najmä sociálnych a ekonomických práv tých najzraniteľnejších“,  povedal Nils Muižnieks, komisár Rady Európy pre ľudské práva. [Euractiv.com, 6. 12. 2013]

Správa tvrdí: najmä štáty, ktoré sa zúčastňujú európskeho programu pomoci sú na tom najhoršie. Od roku 2007 sa zvýšil počet bezdomovcov v 15 z 21 sledovaných krajín. Kríza je podľa správy hlavný faktor rozširovania bezdomovectva v Grécku, Írsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a vo Veľkej Británii. Objavili sa i nové skupiny bezdomovcov.  Naopak, v Írsku napríklad, sa zaviedli nové poplatky za domáce využitie vody.

Utrpelo aj právo na vzdelanie, predovšetkým z dôvodu znižovania rozpočtov na školstvo. V Grécku Európska komisia, ECB a MMF požadovali, aby verejné výdavky na zdravotníctvo neprekročili 6 ​​% HDP. Lotyšské rozpočtové škrty v zdravotníctve zhoršili dostupnosť a prístup k zdravotnej starostlivosti .

Mnohé vlády podľa správy RE vypracovali úsporné opatrenia prirýchlo, pričom obišli zvyklosti sociálneho dialógu pod zámienkou finančnej núdze. Striktnosť úsporných opatrení a častá absencia komunikácie so zasiahnutými občanmi podnietili rozsiahle demonštrácie  v Španielsku, Portugalsku a Grécku. Znepokojenie Rady Európy vyvoláva použitie neprimeranej sily voči demonštrantom.

Rada Európy si všíma i mediálny trh, ktorý tiež v súvislosti s úspornými opatreniami musel čeliť svojim špecifickým problémom. Situáciu ilustruje na príklade uzavretia verejnoprávnej televízie ERT v Grécku. „Nielenže škrty prispeli k zhoršeniu už existujúceho problému klesajúcej diverzity médií, ale tiež ohrozili efektívnu prevádzku základného piliera demokracie“, uvádza správa RE.

Negatívny stav na poli sociálnych záležitostí v Európskej únii potvrdil aj Eurostat, ktorý vo svojej výročnej publikácii o sociálnej situácii v únii odhalil okrem iného medziročné zvýšenie miery sociálneho vylúčenia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA