Rumunsko dopláca na pracovnú migráciu

Vyľudnené dediny a nedostatok špecifickej pracovnej sily sú sociálne dôsledky, s ktorými sa Rumunsko vyrovnáva po rokoch pokračujúcej pracovnej migrácie.

Rumunsko , jeden z dvoch najmladších členov Európskej únie, už roky zápasí s masívnym odlivom pracovnej sily. Problém je vypuklý najmä v najchudobnejších regiónoch na juhu a východe krajiny, vo vidieckych oblastiach dochádza k podstatným zmenám v štruktúre obyvateľstva.

Situácia zašla tak ďaleko, že úrady registrujú rastúci počet prípadov samovrážd detí ponechaných v starostlivosti starých rodičov, zatiaľ čo rodičia odchádzajú za prácou do zahraničia. Denník Finnacial Times popisuje prípad dvanásťročného chlapca, ktorý sa po opätovnom odchode svojej matky za prácou do Talianska, obesil.

Najvyhľadávanejšími cieľmi rumunskej pracovnej migrácie sú Taliansko a Španielsko, najmä kvôli jazykovej príbuznosti s rumunčinou, s ktorou majú spoločný základ v latinčine. Ďalej je Veľká Británia, Nemecko a ďalšie i mimoeurópske krajiny. Kým oficiálne štatistiky hovoria o 2 a pol milióne Rumunov za hranicami, odhaduje sa, že toto číslo môže byť za posledných 10 rokov migrácie ešte vyššie.

Napriek značnému hospodárskemu rastu, podporenému prílivom zahraničných investícií v dôsledku vstupu krajiny do EÚ, a relatívne nízkej nezamestnanosti, najmä vo veľkých mestách, sa domov vracajú len niektorí. Napríklad v dôsledku krízy stavebného odvetvia v Španielsku, čaká Bukurešť návrat časti rumunských robotíkov. Peniaze, ktoré v zahraničí zarábajúca rumunská diaspóra posiela domov, však nie sú zanedbateľné. Odhady pre rok 2007 sa pohybujú okolo 7 miliárd eur.

Spomínaná nízka nezamestnanosť, niečo nad 4 %, na ktorú by mohla byť každá krajina hrdá, je dôsledkom odchodu veľkého počtu ľudí, a ako taká je umelá. Nedostatok pracovných síl Rumunsko pociťuje najmä v stavebníctve a službách.

Celkovo je demografická situácia Rumunska nelichotivá. Odhady Svetovej banky hovoria, že do roku 2020 klesne počet obyvateľstva o 20 % a v roku 2080 bude mať Rumunsko len polovicu populácie, ktorú malo v roku 1990. V krajine sa vykonáva relatívne veľa interrupcií a úmrtnosť detí je tiež pomerne vysoká.

Rumunsko a Bulharsko nemajú na rozdiel od ôsmych krajín strednej a východnej Európy prístup na pracovný trh Veľkej Británie. To nebráni tomu, aby tam mnohí pracovali ilegálne. Nedávno publikovaná štúdia britskej organizácie Work Foundation hovorí, že Británia výrazne benefitovala z migrácie z východoeurópskych krajín a vyzýva Londýn, aby otvoril pracovný trh aj Rumunom a Bulharom.

Bukurešť sa nedávno dostala do emotívneho konfliktu s Talianskom po tom, čo sa prisťahovalec rumunského pôvodu dopustil v Ríme brutálnej vraždy. Expresívne komentáre na adresu Rumunov spôsobili neskôr rozpad frakcie združujúcej ultra-pravicové strany v Európskom parlamente.

REKLAMA

REKLAMA