Šéf ECB kritizuje zvyšovanie platov v Nemecku a Fínsku

Prezident Európskej centrálnej banky kritizoval nárast platov v Nemecku a Fínsku. Jeho prejav na konferencii v Berlíne môže podľa ekonómov naznačovať, že ECB nezníži úrokovú mieru minimálne do roku 2009.

Krátka správa

„Dovolím si zdôrazniť, že vlády a partneri nesú spoločnú zodpovednosť za to, aby určenie výšky platov bralo v dostatočnej miere do úvahy podmienky na trhu práce na priemyselnej, sektorovej a regionálnej úrovni a neohrozovalo konkurencieschopnosť a zamestnanosť“, povedal 5. decembra 2007 šéf ECB novinárom v Berlíne.

Jean-Claude Trichet kritizoval špecificky zvyšovanie platov pre pracovníkov pôšt v Nemecku a nemocničné sestry vo Fínsku. Nemecká vláda sa začiatkom týždňa rozhodla zaviesť pre poštový sektor minimálny plat 8 až 9,8 eur, čo mnohí ekonómovia hodnotia ako snahu chrániť pozíciu Deutsche Post po tom, ako sa bude musieť nemecký poštový sektor 1. januára otvoriť konkurencii. Sociálni demokrati, menší koaličný partner vo vláde Angely Merkel, žiadajú zavedenie minimálnej mzdy v desiatich sektoroch, vrátane sprostredkovateľských pracovných agentúr. Nemecko je jednou zo štyroch krajín EÚ, kde neexistuje zákonom definovaná minimálna mzda. Vo Fínsku si zas zdravotné sestry po protestoch vybojovali postupné zvýšenie platov o 28% počas nasledujúcich štyroch rokov, pričom argumentovali vysokou nerovnosťou medzi platmi mužov a žien v sektore.

Trichet na margo dohody povedal: „Vlády by si mali byť vedomé toho, že stanovenie platov vo verejnom sektore veľmi často slúži ako model pre súkromný sektor. Okrem toho, dostatočná diferenciácia platov je potrebná na to, aby sa zlepšili možnosti zamestnania pre menej kvalifikovaných pracovníkov, a možnosti v regiónoch alebo sektoroch s vysokou nezamestnanosťou. V tomto zmysle podkopáva nadmerná regulácia miezd tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých a menej kvalifikovaných pracovníkov, a pre tých, ktorí majú problémy so vstupom na trh práce. A najmä, stanovenie minimálnych miezd, ktoré nie sú v zhode s produktivitou, znižuje šance zamestnať sa pre menej kvalifikovaných a nezamestnaných.“

K prípadu Nemecka ešte vyhlásil: „Pamätám si, že pred niekoľkými rokmi niektorí pozorovatelia tvrdili, že pre dosiahnutie vyššieho rasu v Nemecku je potrebný podstatný nárast miezd. Posledné dôkazy tento názor nepodporujú. Práve naopak, zvýšenie konkurencieschopnosti nemeckej ekonomiky – vďaka miernemu vývoju ceny jednotky práce – bolo podstatnou podmienkou silného vyvárania nových pracovných miest v posledných rokoch.“

Kritika mzdového vývoja od šéfa ECB môže súvisieť aj s vývojom úrokovej miery. Šesťdesiat dva ekonómov, ktorých názor skúmal Bloomberg, si myslí, že ECB ponechá na dnešnom stretnutí výboru banky vo Frankfurte úrokovú mieru na 4%. Bloomberg cituje Juliana Callowa, hlavného európskeho ekonóma v londýnskej Barclays Capital: „ECB je teraz veľmi citlivá k mzdovej situácii. Tá môže obmedziť jej ochotu znižovať úrokovú mieru.“

Taliansky vicepremiér pre ekonomiku Vincenzo Visco na margo obáv z negatívnych dopadov vysokých úrokových mier eura v stredu povedal: „Ekonomická situácia a svetové trhy sú veľmi nestále a predstavujú riziko. Očakáva, že Federálny rezervný fond (USA) zníži úrokové miery a bolo by samovraždou, ak by ECB neurobila to isté pre eurozónu.“

REKLAMA

REKLAMA