Sezónni pracovníci z nečlenských krajín to budú mať v EÚ ľahšie

Európska komisia včera navrhla menej prísny postup pri zamestnávaní sezónnych pracovníkov z krajín mimo EÚ. Ľudia, ktorí do krajín EÚ prichádzajú zbierať napríklad ovocie či zeleninu, nebudú musieť zdolávať toľko prekážok.

Brusel chce sezónnych pracovníkov ochrániť pred zneužívaním a chce presadiť smernicu formulujúcu jednotné pravidlá pre ich zamestnávanie. Ľudia, ktorí podpíšu pracovnú zmluvu s európskym zamestnávateľom, by nemuseli podstupovať obvyklé procedúry týkajúce sa pracovného povolenia či povolenia na pobyt vždy, keď budú chcieť pracovať na území Únie. Miesto toho by dostávali povolenia platné tri roky. Návrh vítajú i európske firmy, ktoré by vďaka novej smernici mohli ľahšie najímať kvalifikovaných pracovníkov z nečlenských krajín. O návrhu budú ešte rokovať europoslanci a ministri členských krajín.

„Zamestnávatelia v EÚ sú stále závislejší na ľuďoch zo zemí mimo Európy. Obsadzujú nimi pracovné miesta v odvetviach ako poľnohospodárstvo, záhradníctvo a cestovný ruch,“ vysvetlila komisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová. Podľa nej klesá zo strany občanov EÚ záujem o prácu v týchto odvetviach. „Potrebujeme pracovnú migráciu, aby naše ekonomiky prežili,“ dodala komisárka.

Zvýšenie zamestnanosti je jedným z hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a migrácia za prácou má byť jedným z nástrojov, ako oživiť trh práce. Pozitívne dôsledky cestovania za prácou potvrdil i generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angel Gurría. OECD tento týždeň vydala výročnú správu, ktorá sa zaoberá migráciou a zdôrazňuje jej kladný vplyv na pracovné trhy. Podľa údajov OECD sú pracovní migranti viac motivovaní k zvyšovaniu svojej kvalifikácie, pokiaľ dosiahnu občianstvo krajiny, v ktorej pracujú. Preto krajiny ako Kanada či Austrália udeľujú migrujúcim pracovníkom občianstvo po troch rokoch. Podľa Guríu v EÚ v otázke imigrácie nepanuje pozitívna klíma. „Európske krajiny sa musia svojim občanom snažiť vysvetliť prínosy pracovnej migrácie,“ podotkol generálny tajomník.

Sezónni pracovníci z krajín mimo EÚ (v súčasnosti asi 100 tisíc ľudí) budú môcť v Únii pracovať najdlhšie šesť mesiacov počas jedného roku. Podľa návrhu Komisie by mali mať sezónni zamestnanci v niektorých záležitostiach rovnocenné práva ako občania členských krajín. Týka sa to napríklad sociálneho zabezpečenia či starobného dôchodku, na ktorý by získali nárok v súvislosti s príjmom. Členské krajiny by však samy rozhodovali o počte zamestnancov, ktoré by chceli prijať.

Komisia predložila i osobitný návrh, ktorý sa týka transferu zamestnancov v rámci korporácií. Dotkol by sa asi len 16 až 20 tisíc ľudí, ale podľa komisárky Malmströmovej by malo zjednodušenie presunu zamestnancov z krajiny do krajiny veľký prínos pre európsku ekonomiku. Experti sú totiž zárukou inovácií a úspechu a zaručujú pohyb investícií a kapitálu. „Veľké spoločnosti sa už roky sťažujú, že čelia neúmernej byrokratickej záťaži, keď chcú  svojich pracovníkov premiestniť do inej krajiny,“ povedala švédska komisárka. Podľa nej si mnohí európski odborníci a kvalifikovaní pracovníci vybrali ako cieľovú krajinu USA, kde nemusia čeliť toľkým byrokratickým obmedzeniam.

Európska komisia zároveň s návrhom smernice predstavila výsledky prieskumu Eurobarometer, ktorý sa zaoberal záujmom o prácu v zahraničí medzi občanmi EÚ. Práca za hranicami láka najmä Dánov (51 %), Estóncov (38 %) a Švédov (37 %). "Právo pracovať a žiť v inej európskej krajine je jedným zo základných práv EÚ, avšak príliš málo ľudí toto právo v súčasnosti využíva,“ zhodnotil výsledky prieskumu komisár pre zamestnanosť László Andor.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA