Slováci sa o dôchodky nestarajú. Môžu na to doplatiť.

Slováci sa zaujímajú o svoje dôchodky len tesne pred dosiahnutím dôchodkového veku. Vtedy je už však neskoro čokoľvek zmeniť.

Novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení z predchádzajúcich rokov priniesli viacero zmien, ktoré výrazne ovplyvňujú podobu budúcich dôchodkov. Otvoril sa napríklad vek odchodu do dôchodku, zrušila sa švajčiarska valorizácia, prehĺbila sa solidarita s nízkopríjmovými občanmi a zaviedol sa tzv. minimálny dôchodok.

Všetky zmeny na Slovensku prešli bez výraznej reakcie zo strany občanov. „Vo Francúzsku … keď vláda ohlásila miernu zmenu veku odchodu do dôchodku, tak bol Paríž plný, pretože ľudia vedia, čo to pre nich znamená…Slováci úplne bez slova zniesli to, že im o 9 rokov zvýšili dôchodkový vek,“ upozornila poradkyňa pre sociálne zabezpečenie Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Slovenska Mária Svoreňová na konferencii „Dôchodkové poistenie a minimálny dôchodok,“ ktorú spolu s partnermi organizoval Friedrich Ebert Stiftung.

Slováci sa zaujímajú o svoje dôchodky len tesne pred dosiahnutím dôchodkového veku. Vtedy je už však neskoro s nimi čokoľvek urobiť, zdôraznil predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Ján Lipniansky stým, že informovanosť o tom, čo človeka čaká, keď pôjde do dôchodku je „minimálna, alebo skreslená a negativistická“.

Zamestnanci majú podľa Svoreňovej pocit, že sa ich diskusia o dôchodok netýka. „To ale vôbec nie je pravda, pretože z každej jednej výplaty odvedieme Sociálnej poisťovni 28 percent,“ vysvetlila.

Slovenské dôchodky sú na „európskej úrovni“

 Dôchodok z prvého piliera Sociálna poisťovňa vypočíta z priemeru zárobkov v kľúčových rokoch, obdobia poistenia a tzv. aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá sa každým rokom mení.

„Ak ste počas celého pracovného života zarábali približne priemer a získali ste 40 rokov dôchodkového poistenia… tak takýto človek dostane dôchodok vo výške 50 % svojho hrubého priemerného zárobku. V čistom vyjadrení by to mohlo byť približne 66 percent čistého zárobku s ktorým ste žili, keď ste pracovali,“ vysvetlila generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práve a sociálnych vecí Jana Kolesárová.

„Táto náhrada je na úrovni iných európskych krajín, napríklad Nemecka, problémom je, že mzdová úroveň na Slovensku je na inej úrovni ako v týchto vyspelých západných krajinách,“ povedala Kolesárová. „Nás systém poskytuje pomerne vysokú mieru náhrady, v porovnaní s okolitými krajinami, ale v nominálnom vyjadrení to tak ľudia necítia,“ dodala.

Po reforme ešte solidárnejší

Na Slovensku až 70 percent ekonomicky aktívnych obyvateľov zarába menej ako priemernú mzdu, ktorá v roku 2015 dosiahla 882 eur v hrubom. Od priemernej mzdy do jej 1,25 násobku zarába 12 % obyvateľov a nad 1,25 násobok zarába 18 % obyvateľov.

V dôchodkovom veku preto najlepšie zarábajúca skupina obyvateľstva „solidarizuje“ s nízkopríjmovými dôchodcami. „Znamená to, že sa im k dôchodku pripočíta určitá malá časť…Tá sa získava od ľudí, ktorí zarábali viac ako 1,25 násobok priemernej mzdy,“ potvrdila Kolesárová.

Miera solidarity sa vďaka reforme z roku 2012 ešte zvýšila. „Podpriemerne zarábajúci nový dôchodca si tak oproti predchádzajúcemu systému v roku 2015 prilepšil o 6,4 eura, zatiaľ čo nadpriemerne zarábajúci občan, ktorý zarábal približne 1600-1700 eura v hrubom, dostane dôchodok nižší o 38,5 eura,“ dodala generálna riaditeľka.

Koniec „švajčiarskych“ dôchodkov?

Reforma priniesla aj zmenu valorizácie dôchodkov. Zo švajčiarskeho modelu, ktorý v rovnakom pomere odráža rast cien ale aj rast reálnych miezd v hospodárstve sme prešli na valorizáciu pevnou sumou.

Pôvodný model mal zaručiť, aby priznané dôchodky zásadne nezaostávali za príjmami ekonomicky aktívnej populácie. Bol však podľa ministerstva finančne neudržateľný a to najmä kvôli pribúdajúcemu počtu dôchodcov a rastúcej priemernej dĺžke života.

Valorizácia pevnou sumou je výhodná najmä pre tých, ktorí poberajú dôchodok nižší ako ten priemerný, ktorý je na úrovni 400 eur. Od roku 2018 sa však prejde na valorizáciu iba na základe inflácie, ktorá sa však už niekoľko rokov približuje k nule.

„Pre rok 2016 budeme priemerný dôchodky valorizovať len o 1,9 eur, podľa starého systému by to však bolo až 4,6,“ upozornila zástupkyňa KOZ Mária Svoreňová s tým, že takýto model je v rozpore s medzinárodnými trendmi. „Všetky medzinárodné dokumenty počnúc Európskou sociálnou chartou a Európskym zákonníkom sociálneho zabezpečenia hovoria, že dôchodky majú odrážať aj úroveň miezd v danom štáte,“ zdôraznila.

Dôchodkový vek v nedohľadne

Kvôli demografickým zmenám sa v roku 2004 začalo so zvyšovaním dôchodkového veku. Pre mužov platí úroveň 62 rokov už od roku 2006. Pre ženy mala byť zavedená postupne a to každoročným pridávaním 9 mesiacov.

Novela zákona však priniesla „otvorený“ dôchodkový vek. Od roku 2017 sa bude automaticky upravovať od strednej dĺžky života. „Predpokladáme, že každoročne porastie približne o 30-50 dní,“ upresnila generálna riaditeľka  Jana Kolesárová. Podľa grafu Ministerstva práce a sociálnych vecí by sme sa v roku 2060 mohli pohybovať na úrovni 68 rokov.

Podľa zástupcov odborov je takéto dramatické zvyšovanie kontraproduktívne. „Po účinnosti nového zákona sa síce znížil počet žien a mužov na dôchodku, v tejto vekovej kategórii sa ale výrazne zvýšil počet invalidných dôchodcov,“ upozornila Mária Svoreňová s tým, že so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku môžeme očakávať ešte výraznejší nárast invalidov.

Minimálne dôchodky aj pre boháčov?

Štátom garantované minimálne dôchodky sú účinné od 1. júla. Sociálna poisťovňa do dnešného dňa identifikovala približne 33-tisíc penzistov, ktorí by si mohli prilepšiť na 136 % životného minima.

Napríklad dôchodca, ktorí odpracoval 30 rokov v nízkopríjmovom zamestnaní a dostáva náhradu vo výške 257,4 eura si prilepší o 12,1 eura.

Pri minimálnom dôchodku je podľa Jána Lipnianského z Jednoty dôchodcov Slovenska pozitívna najmä „etická stránka“. Nízkopríjmový dôchodcovia totiž budú ušetrení „ponižujúcich papierovačiek“ spojených so žiadaním príspevku v hmotnej núdzi.

V prípade tohto príspevku totiž Sociálna poisťovňa preveruje celú domácnosť, ich majetok a príjem. Pri minimálnych dôchodkoch sa však zameria iba na dôchodkový príjem jednotlivca a to či nepoberá dôchodok zo zahraničia, II. piliera či výsluhový dôchodok. Nárok bude mať každý kto dosiahol dôchodkový vek a odpracoval minimálne 30 tzv. kvalifikovaných rokov.

Ministerstvo ale aj zástupcovia odborov a dôchodcov sa zhodujú, že systém je zneužiteľný. „Do tejto záchrannej siete sa nám dostávajú aj rôzne samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si optimalizovali vymeriavacie základy a platili najnižšie odvody, hoci majú obrovské majetky,“ upozornila Jana Kolesárová. Ďalšou kategóriou sú „dohodári,“ ktorí oficiálne pracujú za minimálnu mzdu ale časť svojej odmeny dostávajú „na ruku“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA