Slovenské mozgy odchádzajú. Cheme ich späť?

Stratégia návratu kvalifikovanej pracovnej sily zo zahraničia na Slovensku neexistuje. Vláda sa viac sústreďujde na to, aby nám zostávajúce krajiny EÚ15 – Rakúsko a Nemecko – otvorili pracovné trhy.

Téma návratu Slovákov zo zahraničia je na takej úrovni, ako je spoločenská objednávka na riešenie problému, domnieva sa Jaroslav Lipták zo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. “My sa z migrácie zatiaľ tešíme, nedefinujeme to ako problém”, konštatuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa Jaroslava Liptáka sa na žiadnej reálnej stratégii nepracuje, skôr sa čaká na skúsenosti zahraničia, aplikovateľné v podmienkach Slovenskej republiky. Do akejkoľvek iniciatívy ale treba zapojiť všetkých aktérov, ministerstvá, organizácie i tretí sektor, myslí si Lipták.  

“Desaťpercentná nezamestnanosť na Slovensku neznamená, že sú tu aj zásoby kvalitnej pracovnej sily”, povedal generálny tajomník Taliansko-slovenskej obchodnej komory, Alessandro Villa, na regionálnom seminári venovanom modelom návratov pracovných migrantov. Pre prilákanie ďalších investorov nebude mať Slovensko, v dôsledku pracovnej migrácie, dosť disponibilnej pracovnej sily, hovorí Villa. Tejto intepretácii oponoval Jozef Marušík z agentúry SARIO. Podľa jeho názoru nemožno, najmä na strednom a východnom Slovensku hovoriť o vyčerpaní pracovnej sily.

Nárast zamestnanosti na Slovensku možno, podľa dostupných údajov, z polovice pripísať ľuďom pracujúcim v zahraničií. Mimo Slovenska pracovalo v roku 2007 177 tisíc ľudí, čo je približne o 20 tisíc viac ako minulý rok. V pomere migrantov na počet obyvateľstva sa môžeme smelo porovávať so susedným Poľskom. Profil typického slovenského pracovného migranta (ktorý sa síce líši v závislosti od cieľovej krajiny) je slobodný, mladý muž, študent alebo nezamestnaný z väčšieho mesta. Ako uvádza analýza Miloslava Bahna , “(….)v roku 2007 bola zahraničná pracovná skúsenosť omnoho dostupnejšia „bežnému“ Slovákovi a nemožno povedať, že by bola špecifikom tých vzdelanejších. Takúto kultúru, v ktorej je migrácia za prácou bežnou súčasťou repertoáru životných stratégií nazýva migračná teória kultúrou migrácie.”

Počty tých, ktorí sa na Slovensko vracajú sa dajú len odhadnúť. Zsolt Gál zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), si nemyslí, že na odchod pracovej sily do zahraničia treba nazerať ako na katastrofu a spochybnil potrebu celonárodnej stratégie pre návrat migrantov. Upozorňuje, že väčšina ľudí, ktorí vycestujú, deklaruje záujem vrátiť sa po určitom čase domov a dá sa predpokladať, že tak urobia po tom, čo získajú skúsenosti a niektorí aj finančné prostriedky. Koľko ľudí tak aj naozaj urobí je otázne a ťažko zistiteľné. Úrady v Británii či Írsku, obľúbených destináciach slovenskej migrácie, registrujú prichádzajúcich, ktorí pracujú legálne, povinnosť odregistrovať sa ale neexistuje.

Hoci medzi analytikmi prevláda názor, že migrácia zo strednej a východnej Európy na západ kontinentu už dosiahla svoj vrchol a bude postupne klesať, Poľsko už dnes pociťuje nedostatky špecifickej pracovnej sily veľmi jasne. Napríklad nemá kto postaviť nové futbalové štadióny na majstrovstvá Európy v roku 2012. Nová poľská vláda Donalda Tuska nastupovala pred pol rokom s ambíciou povzbudiť poľských migrantov, ktorých je v Únii asi milión, aby sa vrátili domov. Vláda už prisľúbila amnestiu tým migrantom, ktorí počas pobytu v zahraničií neplatili v Poľsku dane a spúšta v Británii masívnu mediálnu kampaň.   

V rámci projektu Migravalue financovaného z prostriedkov EÚ (Interreg Cadses IIIB) bol vypracovaný všeobecný model, ako prilákať kvalifikovaných migrantov naspäť do krajiny pôvodu. Na prvý pohľad zložitá schéma spočíva v prepracovanom systéme verejno-súkromných garancií pre získanie kapitálu, ktorý by mohli vracajúci sa migranti použiť na založenie vlastného podnikania v oblasti, v ktorej nadobudli zručnosti v zahraničí.  

Zjednodušene povedané, je priebeh nasledovný. Pracovný migrant vycestuje napríklad do Talianska, kde dlhší čas pracuje ako elektrotechnik. V banke, ktorá poskytuje špeciálne produkty pre zahraničných pracovníkov, v Taliansku ich poskytuje UniCredit bank, si otvorí bežný účet, z ktorého posiela peňažné prostriedky do domovskej krajiny, napríklad na podporu rodiny. Banka presmeruje isté percento z poplatkov z jeho transakcií do tzv. záručného fondu v Taliansku, ktorý je okrem týchto zdrojov financovaný aj z verejných prostriedkov. Migrant, ktorý si po návrate domov chce založiť vlastné podnikanie, požiada o úver v spriateľenej banke v domovskej krajine, pričom ručiteľom mu je domáci záručný fond, ktorý riadi a ktorého ručiteľom je spomínaný záručný fond v Taliansku.

Model je zatiaľ len v teoretickej rovine, prebiehajú konzultácie so štátnymi inštitúciami napríklad v Rumunsku a Bulharsku o prípadnom záujme o jeho uvedenie do života.   

REKLAMA

REKLAMA