Slovensko nesúhlasí s minimálnou mzdou pre kamionistov inde v EÚ

Slovensko tvrdí, že povinnosť platiť minimálnu mzdu, ak sa služba na území iného štátu EÚ vykonáva len občas je "neodôvodnená administratívna prekážka voči vnútornému trhu".

Slovensko sa pridalo ku skupine krajín Európskej únie, ktoré žiadajú Európsku komisiu (EK) prehodnotiť legislatívu tých členských krajín, ktoré trvajú na zavedení minimálnej mzdy pre pracovníkov z iných krajín dočasne vykonávajúcich služby na ich území.

Týka sa to hlavne kamionistov a prepravy tovarov.

Potvrdil to štátny tajomník ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec po skončení včerajšieho zasadnutia Rady EÚ pre konkurencieschopnosť (COMPET) v Bruseli.

Východný blok proti západnej mzde

Štátny tajomník informoval, že Rada ministrov rokovala o iniciatíve, s ktorou prišlo Slovinsko a ktorá dnes združuje deväť krajín Únie z bývalého východného bloku. Tieto krajiny, ku ktorým sa po skončení predsedníctva v Rade EÚ pridalo aj Slovensko, žiadajú Európsku komisiu, aby sa aktívne zaoberala vhodnosťou novej legislatívy, ktorú uplatňuje Nemecko, Rakúsko či Francúzsko.

Tieto krajiny chcú, aby napríklad v oblasti dopravy a prepravy tovarov u nich platná minimálna mzda platila aj pre príslušníkov iných krajín, aj keď poskytujú túto službu iba občas.

“Podľa nášho názoru sú to neodôvodnené administratívne prekážky voči vnútornému trhu,” upozornil Chovanec. Spresnil, že SR sa pridala k tejto skupine krajín, aby mohla lepšie ochraňovať domáce firmy a podnikateľov, lebo “nie je správne, aby v rámci jednotného trhu boli rôzne parametre. Zhoršuje to konkurencieschopnosť slovenských firiem”.

Hlavným zámerom tejto skupiny krajín je, aby exekutíva EÚ preskúmala zákony a opatrenia v troch uvedených krajinách a označila ich ako neodôvodnené a v nesúlade s vnútorným trhom. Následné právne konanie zo strany EK by viedlo k úprave alebo zrušeniu sporných zákonov.

Ochrana spotrebiteľov

Chovanec pripomenul, že z pohľadu záujmov SR boli dôležité boli aj rokovania o novom nariadení EÚ týkajúceho sa spolupráce organizácií zaoberajúcich sa ochranou spotrebiteľov. Na Slovensku je to Slovenská obchodná inšpekcia (SOI).

Pôvodné nariadenie má 13 rokov a nestíha reagovať na nové výzvy na trhu, hlavne v oblasti digitalizácie. Chovanec zdôraznil potrebu lepšej koordinácie a spolupráce týchto organizácií, lebo dochádza k prípadom, že jedna firma má rôzne podmienky v rôznych krajinách a rôznia sa aj rozhodnutia správnych orgánov, čo nie je zlučiteľné s vnútorným trhom EÚ.

Podľa jeho slov bolo dôležité do nového nariadenia zahrnúť aj digitálny trh, čo znamená, aby aj národné inšpekčné orgány dokázali kontrolovať digitálny obsah a aby si spotrebitelia uvedomili rozsah práv v digitálnej ekonomike. Dodal, že vytvorenie spoločného právneho rámca je nevyhnutné ešte pred rozmachom digitálneho trhu.

“Slovensko sa počas svojho predsedníctva aktívne pričinilo o to, aby nové nariadenie bolo priechodné pre všetky členské štáty EÚ,” zdôraznil Chovanec.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA