Smernica o pracovnom čase: Zmierovacie konanie zlyháva

Európsky parlament otvorene kritizoval nečinnosť európskej exekutívy po tom, čo poslanci a Európska rada zlyhávajú pri riešení dlhodobého sporu pre smernicu o pracovnom čase.

Pozadie:

Pracovný čas je dlhodobo spornou otázkou na úrovni EÚ. Smernica o pracovnom čase z roku 1993 zaväzuje, že pracovný čas nemôže presahovať 48 hodín týždenne (pri štvormesačnom priemere), aj keď umožňovala široké možnosti pre výnimky.

Po niekoľkých sťažnostiach na Európskom súdnom dvore, vznikli iniciatívy na zmenu textu. Európska komisia prezentovala svoj návrh v máji 2004, avšak členské štáty dospeli ku kompromisu v júni 2008. Dohodli sa, že týždenné maximum je 48 hodín, no sociálni partneri môžu nájsť iné flexibilné spôsoby. Na základe tejto klauzuly za určitých okolností umožňujú pracovať až 60, resp. 65 hodín týždenne, čo presadzovala hlavne britská vláda, kým napríklad španielska vláda bola absolútne proti.

V decembri 2008 však Európsky parlament volil za zrušenie národných výnimiek, čo znamenalo zmierovacie konanie s členskými štátmi, ktoré trvali na ich zachovaní.  

Otázky:

Aj napriek tomu, že zmierovacie konanie v utorok (17. marca) v Bruseli trvalo až do neskorých nočných hodín, „nie je možné, aby sme dospeli k dohode hlavne v najkontroverznejších bodoch smernice,“ povedala nemecká poslankyňa Mechtilda Rothe, ktorá predseda parlamentnej delegácii. Znamená to, že v snahe o zmenu smernice o pracovnom čase nedospeli k žiadnemu pokroku, najmä pre klauzuly neuplatňovania alebo opt-outs, ktoré presadzuje Veľká Británia. „Základy konfliktov, ktoré tam vždy boli, aj zostávajú,“ potvrdila Rothe.

Nemecká poslankyňa zdôraznila, že parlament urobil veľké gesto, keď súhlasili, že budú akceptovať diferenciáciu Rady medzi „aktívnou pohotovosťou“ (čas, kedy zamestnanec musí byť dostupný na pracovisku, aby mohol pracovať, vždy, keď to bude vyžadovať zamestnávateľ) a „pasívnou“ (čas, kedy je zamestnanec dostupný, no zamestnávateľ od neho nevyžaduje, aby pracoval).

Nečinná Komisia

Rothe značne kritizovala Európsku komisiu a podľa nej nečinnosť európskej exekutívy pri pretrvávajúcom konflikte je „veľkým sklamaním“. „Vyzerá to tak, že Komisia nemá jasné stanovisko ku smernici,“ povedal poslankyňa, pričom zdôraznila, ak zmierovacie konanie zlyháva, a k dohode nedôjde, Komisia bude musieť zasiahnuť tak či tak, pretože bude zodpovedná za vytvorenie nového návrhu. Poukázala však, že exekutíva má stále priestor, druhé stretnutie zmierovacieho výboru bude 1. apríla. O prijatí či neprijatí sa musí rozhodnúť do začiatku mája.

REKLAMA

REKLAMA