Sociálna Európa podľa Rasmussena

Predseda Strany európskych socialistov Poul Nyrup Rasmussen koncom roka 2005 prostredníctvom interaktívneho rozhovoru na stránke Socialistov odpovedal na otázky občanov, týkajúce sa budúcnosti sociálnej politiky v Európe, globalizácie či zamestnanosti. EurActiv prináša výber najzaujímavejších otázok a odpovedí.

 

  • Nemala by EÚ zvýšiť svoju prítomnosť v severnej Afrike, aby zabránila masívnej imigrácii z tohto regiónu?

Myslím, že áno, no veľmi konkrétnym spôsobom: Európa musí pomôcť vytvoriť základné podmienky pre obmedzenie dlhodobej imigrácie do Európy prostredníctvom zlepšenia hospodárskeho a sociálneho pokroku a zamestnanosti. Európa musí jasne a dôsledne vyžadovať rešpektovanie ľudských práv, práv pracovníkov a dodržiavanie demokracie.

  • Nepotrebuje podľa vás sociálnejšia Európa silnejšiu a integrovanejšiu Stranu európskych socialistov?

Na stretnutí Lídrov SES vo Viedni sme už prijali prvé kroky. SES je aktívnejšia a viac je o nás počuť, ale mohlo by to byť ešte lepšie. Práve na to slúžia naše nové iniciatívy pre vyšší rast a lepšiu zamestnanosť, a pre Sociálnu Európu. V úzkej spolupráci s našimi členskými stranami môžeme vytvoriť silnejšiu SES. Budeme sa mať lepšie, a čo je najdôležitejšie, lepšie sa budú mať aj občania Európy.

  • Európska komisia nedávno vydala komuniké o riešení demografických problémov v EÚ. Nie sú tieto otázky plne v kompetencii národných štátov?

Demografické otázky sú predovšetkým záležitosťou členských štátov. No je to výzva a zodpovednosť aj pre nás, socialistov a sociálnych demokratov. Musíme vypracovať spoločnú víziu a cestu vpred, aby sme mali prospech a slušnú sociálnu alternatívu k neoliberálnemu prístupu. Môžeme spojiť sociálny pokrok, vyššiu zamestnanosť a lepšiu integračnú politiku s udržateľnejšími odpoveďami na demografické výzvy.

  • Stále sa hovorí o Bolkesteinovej smernici o službách. Aká je budúcnosť verejných služieb, ako napríklad nemocnice a energetika?

SES zaujala veľmi jasné stanovisko, dohodnuté v Štokholme vo februári 2005. Vždy budeme zabezpečovať, aby súčasťou našej Sociálnej Európy bol dobre fungujúci verejný sektor vrátane zdravotníctva, vzdelávania, nemocníc, škôl, starostlivosti o starších občanov. Vo Výbore EP pre vnútorný trh sa nám podarilo presadiť, že verejné služby si definuje každý členský štát sám. To znamená, že trh bude vždy slúžiť ľuďom, a nie naopak.

  • Nemala by EÚ chrániť svoje členské krajiny a občanov pred silami globalizácie?

Áno, robili by sme to, ak by sme mohli, no nemôžme. Globalizácia tu bude stále. Musíme čeliť všetkým jej výzvam prostredníctvom ofenzívnej politiky SES. Vždy, keď dôjde k delokalizácii pracovných miest, musíme v Európe vytvoriť viac a lepších pracovných príležitostí. Vždy, keď je región postihnutý delokalizáciou, musíme vyvinúť nové iniciatívy pre zlepšenie prosperity a rozvoja v danom regióne. Nie je našou povinnosťou pokúšať sa zastaviť globalizáciu – to nie je možné, ale musíme investovať do ľudí, aby mali nové pracovné miesta, lepšie sociálne zabezpečenie, viac prosperity. Na to potrebujeme silný sociálny štát, modernizovaný, no stále spočívajúci na našich hodnotách, a silnú európsku spoluprácu pre vysoký rast a lepší pokrok pri dosahovaní Lisabonských cieľov. Jedným z najdôležitejších je zamestnanosť žien a ich účasť na trhu práce.

  • Zdá sa, že Socialisti zlyhali pri riešení problémov globalizácie, pretože používajú staré prístupy. V USA je veľmi nízka úroveň nezamestnanosti, každý má prácu!

V Škandinávii máme tiež plnú zamestnanosť. Nikto nepracuje pod hranicou chudoby, je veľmi málo sociálne vylúčených. Môžeme spojiť správnu formu sociálnej bezpečnosti s konkurencieschopnosťou a plnou zamestnanosťou. Urobíme to aj v ostatných európskych krajinách prostredníctvom vyššieho rastu a tých správnych reforiem. Nemusíme kopírovať USA. Európa prežije, a vieme ako na to.

  • Nakoľko sociálna je Európa, keď ľudia z nových členských krajín nemôžu pracovať v západnej Európe?

Môžeme to dosiahnuť, no musíme vyriešiť otázku smernice o službách a tým aj problém pracovníkov v západnej Európe. Podobne ako ľudia zo strednej a východnej Európy, aj oni sa obávajú o svoje pracovné miesta. Musíme sa usilovať o vzájomné pochopenie, a vyhnúť sa tomu, aby boli pracovníci z jednotlivých krajín postavení proti sebe. Predstavte si, že v smernici o službách by bolo zakotvené, že pracovníci budú mať zabezpečenú prácu a plat v krajine, kde pracujú – myslím, že západoeurópske krajiny by v takom prípade boli náchylnejšie zvážiť rýchlejšiu realizáciu voľného pohybu pracovníkov z nových členských krajín.

  • Viac ako 20 percent mladých ľudí v Európe je nezamestnaných. Nie je čas niečo s tým urobiť?

Určite – Európa mala zareagovať už dávno! No dnes môžeme niečo urobiť pre zníženie nezamestnanosti mladých. To je najdôležitejšou úlohou našej politiky zamestnanosti. Vyžaduje si to však komplexný prístup vrátane vyšších národných investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, silnejšie a aktívnejšie politiky na pracovnom trhu, ktoré budú kombinovať spoločenskú zodpovednosť firiem so vzdelávaním mladých ľudí a predovšetkým s vyšším rastom a vyšším počtom pracovných príležitostí. Myslím, že existuje silná potreba investovať priamo do pracovných miest a vzdelávania, pretože časť našej mládeže stále nedostala šancu na primeranú kvalifikáciu po základnej škole.

  • Myslíte si, že plná zamestnanosť v podobe, v akej ju prezentuje Lisabonská stratégia, je stále aktuálna?

Som presvedčený, že áno. V Lisabone v roku 2000 sme boli bližšie a prostredníctvom nášho spoločného akčného programu a vyššieho rastu, ktorý bude financovať Lisabonský proces, vrátane nových investícií do vzdelania, sa pohneme ďalej. To je správny spôsob.

  • Myslíte si, že je možné hovoriť o sociálnom modeli a sociálnej spravodlivosti, ak polovica populácie ťažko pracuje, a druhá polovica dostáva dotácie? Považujete to za sociálne spravodlivé?

Nie, ak by váš dojem odrážal realitu. Už dávno poukazujeme na to, že ľudia chcú pracovať. 20 miliónov nezamestnaných a príliš nízky rast v Európe nie je prírodný zákon. Na príklade škandinávskych krajín sme dokázali, že je možné mať plnú zamestnanosť a zároveň vysokú úroveň sociálnej ochrany.

  • Nemyslíte si, že EÚ je iba hospodárskym projektom?

Nie, no určité riziko tu je. Je to podobné, ako v národnej politike, ak nebojujete, nepresadíte sa. Máme spoločný trh, spoločnú menu, teraz musíme mať spoločnú Sociálnu Európu. To je naša Európa.

  • Liberáli považujú Sociálnu Európu za najväčšiu hrozbu pre konkurencieschopnosť a sociálny rast. Je možné, že nemáme dostatočnú sociálnu bezpečnosť, a preto máme problém s konkurencieschopnosťou, a ďalšie problémy (ako napríklad vo Francúzsku)?

Sociálna Európa je veľmi dôležitou súčasťou európskeho modelu a vôbec nie je prekážkou konkurencieschopnosti. Vo svetle globalizácie však musíme náš model reformovať. Sme za štrukturálne reformy, no tie správne, a to, čo musíme urobiť, je správne skombinovať flexibilitu s bezpečnosťou. Musíme každého zodpovedajúco pripraviť a vybaviť potrebnými znalosťami a schopnosťami, takže bude jednoduchšie meniť prácu. Najdôležitejšie sú investície do vzdelávania, celoživotného vzdelávania a predškolských zariadení pre deti.

Ďalšie otázky a odpovede v anglickom jazyku nájdete na stránke Strany európskych socialistov

REKLAMA

REKLAMA