Sociálna ochrana: jeden cieľ, 25 podôb?

V roku 2003 dosiahla miera sociálnej ochrany v EÚ v priemere 28% HDP. Toto číslo však skrýva až dvojnásobné rozdiely medzi konkrétnymi členskými štátmi.

Krátka správa:

Sociálna ochrana predstavuje jeden z pilierov tzv. európskeho sociálneho modelu. Za politickou deklaráciou cieľa sa však skrýva premenlivá realita jednotlivých členských štátov.

Eurostat priniesol štatistické údaje o sociálnej ochrane v EÚ, ktoré vychádzajú z údajov roku 2003. Kým priemerná úroveň sociálnej ochrany v EÚ dosiahla v tomto roku mieru 28% HDP, tento údaj maskuje až dvojnásobné rozdiely v miere sociálnej ochrany jednotlivých členských štátov Únie.

Absolútne najvyšší podiel sociálnej ochrany ukazujú údaje za Švédsko – 33,5% HDP. Za ním sa nachádza v rebríčku členských štátov Únie Dánsko a Francúzsko (obe krajiny s 30,9%) a Nemecko s 30,2%.

Naopak, na druhom konci sa nachádzajú tri pobaltské krajiny: Estónsko a Lotyšsko s 13,4% a Litva s 13,6%. Percentuálny rozdiel medzi týmito dvoma skupinami členských štátov je dvojnásobný.

Krajiny V4 sú na tom podobne – sú síce pod priemerom EÚ-25, ale navzájom sa veľmi nelíšia: Česko 20,1%, Maďarsko 21,4%, Poľsko 21,6% a Slovensko 18,4%. Rozdiely sú v tendencii vývoja v rokoch 1998-2003: podiel sociálnej ochrany na HDP v tomto období rástol v ČR a Maďarsku, stagnoval v Poľsku, no klesal v SR z 20,2% (1998) a 19,5 % (2000) na 18,4% (2003). Spomedzi vyspelejších krajín EÚ len Írsko dáva na sociálnu ochranu menší pomer svojho HDP – 16,5% (2003).

Miera sociálnej ochrany – V4
Česká republika – 20,1% HDP
Maďarsko – 21,4% HDP
Poľsko – 21,6% HDP
Slovensko – 18,4% HDP

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sa stávajú zreteľnejšími, keď je miera sociálnej ochrany vyjadrená v parite kúpnej sily per capita. V takomto rebríčku sa na prvom mieste nachádza Luxembursko, nasledované Švédskom a Dánskom. Na druhom konci sa nachádzajú opäť krajiny Pobaltia, nasledované Slovenskom a Poľskom. V prípade Pobaltia a troch krajín EÚ s najvyššou hodnotou je rozdiel až sedemnásobný. Pokiaľ ide o trend vývoja v tomto ohľade, má permanentne rastúcu tendenciu vo všetkých krajinách EÚ.

Pokiaľ ide o rozdelenie sociálnych dávok podľa ich funkcie, v EÚ sa sociálna ochrana najviac týka dôchodcov a vdovcov (45,7% celkových výdavkov na sociálnu ochranu), ďalej zdravotných/nemocenských dávok (28%). Na nezamestnanosť sa vynakladá len necelých 7%. V SR šlo na dôchodcov/vdovcov 39,4%, na nemocenské dávky 32,8% a na dávky pre nezamestnaných 5,8% (údaje za rok 2003).

REKLAMA

REKLAMA