Sociálny summit opäť bez úspechu?

Na stretnutí európskych sociálnych partnerov, predchádzajúcom neformálnemu zasadnutiu Rady pre sociálne veci a zamestnanosť v Helsinkách, sa potvrdili hlboké rozpory ohľadne smernice o pracovnom čase.

 

Krátka správa

Zamestnávateľským organizáciám a Európskej konfederácii odborových zväzov (ETUC) sa na stretnutí 7. júla 2006 nepodarilo dohodnúť sa na znení národných výnimiek z kontroverznej smernice o pracovnom čase. Parlament v prvom čítaní hlasoval za ukončenie používania výnimiek z maximálne 48-hodinového pracovného týždňa. Niekoľko členských štátov na čele s Veľkou Britániou sa však snaží udržať si výnimky z princípu.

Rozdiely panujú aj v názore, ako bude naložené s neaktívnym časom  „pohotovosti“. Európsky súdny dvor (ESD) v troch prípadoch rozhodol, že „pohotovosť“ – kedy musí byť pracovník k dispozícii na pracovisku – by mala byť definovaná ako pracovný čas v súlade so znením smernice.

CEEP, zastupujúca organizácie s verejnou s verejnou účasťou a tie, ktoré vykonávajú služby verejného ekonomického záujmu, trvá na flexibilnejšom prístupe k „pohotovosti“, napríklad v prípade zdravotníckeho personálu.

Hlavné ustanovenia návrhu Smernice o pracovnom čase sú nasledovné:

  • maximálna priemerná dĺžka pracovného týždňa 48 hodín , vrátane nadčasov

  • minimálne štyri týždne platenej dovolenky ročne

  • minimálna doba oddychu 11 hodín z každých 24 hodín, a jeden deň do týždňa

  • prestávka na oddych, ak je pracovný deň dlhší ako 6 hodín

  • maximálna dĺžka nočnej zmeny v priemere 8 hodín na každých 24 hodín

Na Neformálnom summite pre sociálne záležitosti a zamestnanosť fínska ministerka práce Tarja Filatov uviedla, že Fínske predsedníctvo bude pokračovať v úsilí o nájdenie kompromisu v diskusii o smernici o pracovnom čase. 

REKLAMA

REKLAMA