Spoločenskú krízu by zmiernil nepodmienený základný príjem

Myšlienka základného príjmu, ktorý nie je naviazaný na žiadnu činnosť nie je nová. Jej zástancami boli v minulosti aj Martin Luther King a Erich Fromm. Podľa jej propagátorov by mohla byť riešením „európskej humanitárnej krízy“.

Európski spisovatelia, filozofi a aktivisti rokovali 10. apríla o možnosti zaviesť nepodmienený základný príjem (NZP) na celoeurópskej úrovni. Konferenciu na túto tému zvolal Európsky hospodársky a sociálny výbor.

Oficiálna definícia uvádza, že základný nepodmienený príjem „znamená pravidelné (mesačné) vyplácanie určitého množstva peňazí každému človeku v spoločnosti, bez ohľadu na to, či je zamestnaný alebo nie, bez ohľadu na vek (teda od narodenia), pohlavie, vierovyznanie.“

V nedávnej dobe na túto tému prebiehala aj Európska iniciatíva občanov (EIO). Petíciu za zavedenie NZP v Európskej únii podpísalo 285 tisíc občanov. Nepodarilo sa tak získať potrebný milión podpisov, ktorý by Európsku komisiu vyzval – v rámci jej kompetencií – aspoň na preskúmanie uskutočniteľnosti zavedenia NZP. Predložiť návrh priamo na jeho zavedenie dnes Komisia nemá.

Keďže tento príjem vypláca štát, jeho zdanenie už nie potrebné. Každá ekonomika by chýbajúce príjmy do štátneho rozpočtu vykrývala zvýšenou spotrebnou daňou.

Liek na krízu

„Jeho hlavným cieľom je ukončenie chudoby, ale nielen jej,“ hovorí o nepodmienenom základom príjme britský ekonóm Guy Standing, autor štúdií o prekariáte. Nazýva takto novú spoločenskú triedu v postmodernom svete, kde sa dominantnou častou ekonomík stal sektor služieb a prekariát tak nahradil proletariát.

„Základný príjem musíme vidieť ako otázku emancipácie, sociálnej spravodlivosti a otázku slobody a vytvárania kontroly nad vlastným životom. Nie je to len opatrenie proti chudobe. Musíme pochopiť, že na debatu o základnom príjme, musíme hľadieť v kontexte globálnej transformácie, kde sa spoločenská nerovnosť stáva neudržateľnou,“ povedal Standing pre EurActiv.

Aktivisti na konferencii o NZP upozornili, že európsky sociálny model čelí „prudkému“ útoku a ohrozený je aj koncept minimálnej mzdy. Krízou sú ohrození aj ľudia, ktorí prácu majú. Neoliberálna kríza postupne oberá o ich práva a je zodpovedná aj za nárast rasizmu a xenofóbie, zhodli sa účastníci.

„V Európe máme humanitárnu krízu. Už ma nebaví počúvať o hospodárskej a finančnej kríze, keď tu máme hlbokú spoločenskú a sociálnu recesiu, v ktorej sú najviac zraniteľní zasiahnutí najviac,“ povedala Amana Ferro z Európskej siete proti chudobe.

Belgický filozof Philippe Van Parijs je jedným z dlhoročných zástancov myšlienky nepodmieneného základného príjmu, nazýva ho „skutočnou slobodou“. Upozorňuje, že pre Európsku úniu by prijatie tohto opatrenia malo zásadný význam.

„Pre EÚ je veľmi dôležité, aby ju ľudia vnímali ako úniu, ktorá sa stará a nielen ako tú, ktorá veľmi nerovným spôsobom podporuje produktivitu“, vyhlásil Parijs.

Prijatie NZP v Európe iba na národnej úrovni by opäť podľa jeho podporovateľov vytvorilo nežiadané rozdiely, preto je údajne potrebný celoeurópsky rámec. Odvolávajú sa tiež na druhý článok Zmluvy o Európskej únii, ktorý hovorí o rovnosti a ľudskej dôstojnosti.

Kritiky NZP

Zavedenie nepodmieneného základného príjmu by podľa kritikov znamenalo drastické zníženie snahy pracovať a tým negatívne ovplyvnilo ponuku práce. Empirické výskumy isté zníženie dokazujú.

„Z dôkazov vyplýva, že to nie je zďaleka tak zlé, ako nám niektorá literatúra napovedá,“ vraví kanadský ekonóm Wayne Simpson.

Svojich zástancov však má NZP aj medzi pravicovými intelektuálmi, ktorí ho vnímajú ako náhradu za sociálne služby.

Mnohým však vadí prílišný paternalizmus návrhu, kedy sa údajne odstraňujú dôvody na občiansku neposlušnosť, individualizmus a „štát občanov vedie od kolísky do hrobu.“

Ideu môžu tiež poľahky zneužívať tí politici, ktorí upozornia na to, že daňovníkov využívajú skupiny, ktoré iný príjem z rôznych dôvodov nepoberajú.

Referendum o nepodmienenom základom príjme sa jeseň tohto roku uskutoční vo Švajčiarsku. Podpisová akcia, ktorá má podobné hlasovanie vyvolať, prebieha v súčasnosti aj v Španielsku a skončí v roku 2015.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA