Spravodajkyňa smernice o vyslaných pracovníkoch kritizuje Macrona

Jeho stratégia rokovaní "jeden na jedného" s lídrami nových členských štátov môže v konečnom dôsledku prehĺbiť rozdiely medzi západnými a východnými krajinami, tvrdí francúzska europoslankyňa Elisabeth Morin-Chartier.

„Musí pochopiť, ako fungujú rokovania v Európe. Sú to rokovania 28 krajín. Vyžadujú mnoho počúvania, pochopenia, pozícií, rešpektu a dialógu“, hovorí vplyvná europoslankyňa Elisabeth Morin-Chartier z frakcie európskych ľudovcov (EĽS) v rozhovore pre EURACTIV.

 

Čítajte aj: Francúzska, čo bojuje proti povinnej francúzštine na stavbách

 

Francúzsky prezident Macron sa snažil na smernici o vyslaných pracovníkoch dohodnúť počas minulotýždňového turné po strednej a východnej Európe – Rumunsku, Bulharsku, Slovensku, Českej republike a Rakúsku. Po stretnutiach hovorí, že je možné, aby sa lídri na novej úprave rámcovo dohodli do konca roka.

Morin-Chartier si myslí, že Macronov rokovací štýl jeden na jedného by mohol vypáliť zle.

„Obávam sa, že táto iniciatíva vykryštalizuje EÚ do rôznych blokov. Ja sa snažím o rovnováhu medzi východom a západom, snažím sa prekonávať rozdiely,“ hovorí. Morin-Chartier je jedna z dvoch europoslakýň, ktoré sú spravodajkyňami smernice v Európskom parlamente.

„Mám rovnako veľký, ak nie väčší záujem na tom, aby táto smernica uspela, pretože ak sa tak nestane, posilníme euroskepticizmus a táto téma sa stane ústrednou v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré nie sú až tak ďaleko,“ dodala.

Obchádza Európsky parlament

Pozícia europoslankyne a Macrona v otázke vysielania pracovníkov sú pritom z obsahového hľadiska veľmi podobné.

Nepáči sa jej však, že Macronove stretnutia s lídrami nových členských štátov obchádzajú Európsky parlament pri formovaní legislatívy. Smernica potrebuje získať nielen súhlas kvalifikovanej väčšiny členských štátov ale aj Európskeho parlamentu. So zmenami oproti pôvodnému návrhu musí súhlasiť aj Európska komisia.

Tieto rozdiely sa urovnávajú v tzv. trialógu, ktorý ale nemôže začať, kým Rada (členské štáty) nemá aspoň rámcovú dohodu.

https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/macron-pride-na-slovensko-delenie-vychod-zapad-povazuje-za-prekonane/

„Prezident musí pochopiť, že práca na smernici o vyslaných pracovníkoch sa posledných 18 mesiacov paralelne odohráva aj v Európskom parlamente. Nemôže túto prácu ignorovať.“

Macronova ofenzíva vyrušila aj iné politické skupiny v europarlamente. Sociálnodemokratickí europoslanci kritizovali Macrona za to, že odmietol kompromis, ktorý vyrokovali medzi politickými skupinami ešte pred jeho zvolením.

Otázka času

„Odmietol ho s tvrdením, že chce zapracovať na niečom tvrdšom,“ napísala skupina S&D v stanovisku. Macronov návrh skrátiť maximálnu dĺžku vyslania podľa nich „neprináša žiadny reálny benefit“.

Macronova vláda v júni navrhla, aby sa maximálny čas vyslania obmedzil na 12 mesiacov, namiesto 24. Práve tento návrh skomplikoval rokovania medzi členskými krajinami.

Ide o čas, počas ktorého môžu pracovníci z jednej krajiny EÚ pracovať v inej ale stále odvádzať sociálne a zdravotné poistenie v domovskej krajine, čo v prípade nových členských krajín predstavuje pre ich pracovníkov konkurenčnú výhodu.

Podstatou revízie smernice je tiež snaha zaviesť povinnosť platiť vyslaným pracovníkom nielen minimálnu, ale bežnú mzdu pre daný sektor v danej krajine.

Stret s Poľskom

Francúzsko je jedným z najväčších zástancov tejto úpravy, ktorá má podľa nich ukončiť  sociálny dumping. Poľsko, naopak, najväčším oponentom.

Estónske predsedníctvo v Rade, kde sa odohrávajú hlavné rokovania dúfa v dohodu medzi ministrami v októbri.

No zdá sa, že Macronova misia na východe skončila hádkou s Poľskom, po tom, čo sa Macron nechal počuť, že Poľsko koná proti európskym záujmom.

Súčasná vláda odsúva Poľsko na okraj Európy, myslí si Macron

 

Francúzi tiež vysielajú

Morin-Chartier hovorí, že konflikt s poľskou premiérkou vytvára nepravdivý obraz, že vo Francúzsku je veľký počet pracovníkov z iných krajín a Francúzska sa vysielanie netýka.

„Čo ma hnevá na tejto debate posledných 10 dní, je že nikde nepočujeme a nečítame o tom, že Francúzi tiež pracujú ako vyslaní pracovníci v iných krajinách. Táto smernica musí nájsť správnu rovnováhu.“

Poľsko má 400 tisíc vyslaných pracovníkov v iných štátoch EÚ. Ich počet medzi rokmi 2010 a 2015 narástol o 74,4 %. Väčšina z nich pracuje v doprave alebo v stavebníctve. Viac ako polovica z toho v Nemecku, ktoré podporuje francúzsku pozíciu.

Francúzsko hostí približne 180 tisíc pracovníkov z iných členských krajín. Z nich tvoria Poliaci 16,9 %. Francúzsko má tretí najvyšší počet vlastných vyslaných pracovníkov. Štvrtina z nich pracuje v Belgicku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA