Starneme – čo s tým?

12. október zverejnila EK oznámenie venované vývoju populácie. V ňom navrhuje zneškodniť časovanú demografickú bombu. Koncom októbra už zasadli odborníci na spoločnom demografickom fóre.

depresia, zdravotníctvo, duševné zdravie
depresia, zdravotníctvo, duševné zdravie

Pozadie:

Poznanie budúceho vývoja vekového zloženia obyvateľstva je zásadnou demografickou informáciou, ktorá má dopad na rôzne stránky spoločenského vývoja. Či je to ekonomika, sociálna oblasť, zamestnanosť, školstvo, zdravotníctvo, bytová výstavba a iné.

Podľa prognózy Eurostatu sa celkový počet obyvateľov Európskej únie do roku 2050 zníži zo 459,5 (2004) na 449, 8 milióna, pričom dôjde k prirodzenému úbytku obyvateľstva vo výške 48, 3 milióna. Ten však bude do veľkej miery vykrytý prílivom imigrantov, pričom čistá imigrácia sa odhaduje na 39,7 milióna. 

Očakáva sa, že podiel Európanov starších ako 80 rokov sa do roku 2050 strojnásobí a počet Európanov vo veku 60 – 79 rokov bude predstavovať jednu štvrtinu celkovej populácie EÚ. Zhoršovanie vekového zloženia obyvateľstva nepriaznivo ovplyvňuje:

  • Znižovanie živorodenosti
  • Znižovanie počtu obyvateľov v predproduktívnom veku (do 14 rokov)
  • Postupný prechod silných populačných ročníkov („baby-boom“)  z produktívneho do poproduktívneho veku

Slovensko sa podľa prognóz Eurostatu nemôže spoliehať na neutralizáciu prirodzeného úbytku obyvateľstva imigráciou, ako iné krajiny EÚ .

Otázky:

  • Počet obyvateľov niektorých členských štátov klesá

Sú to Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, Slovensko, Česká republika. Na poklese sa podpisuje demografická situácia, ale aj emigrácia.

Zo šiestich najľudnatejších štátov Únie sa len v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku zvýši počet obyvateľov v rokoch  2005 až 2050 (vo Veĺkej Británii odhadom o 8 % a vo Francúzsku o 9,6 %). V ďalších krajinách je klasajúca pôrodnosť vyrovnáváná prisťahovalectvom (Nemecko, Taliansko, Španielsko).

  • Demografické fórum

 
Za väčšinu otázok v rámci demografickej diskusie sú zodpovedné členské štáty, ale týkajú sa EÚ ako celku. 30. – 31. októbra usporiadala Komisia prvé Európske demografické fórum. Má sa konať každé dva roky a jeho cieľom je identifikovať a si vymieňať postupy v súvislosti s politikami starnutia (MEMO/06/372, v ktorom sú uvedené príklady úspešných politík v členských štátoch), pričom sa členským štátom poskytnú nové nápady ako aj pomoc v snahe potlačiť vnímanie starnutia ako ohrozenia našej hospodárskej a sociálnej prosperity. 

  • Európa si radí, ako čeliť starnutiu

Komisia  v oznámení  (IP/06/1359)o demografickej budúcnosti Európy prezentovala spôsoby riešenia tejto otázky:

  • Demografická obnova – obnova obyvateľstva

Priemerná miera pôrodnosti v EÚ – 25 bola v roku 2004 1,5. Reprodukčnú hranicu však nedosiahol ani jeden členský štát, tá  je 2,1. Nejvyššie hodnoty zaznamenalo Írsko (1,99), Francúzsko (1,89) a Švédsko 1,75.

Francúzsko a Švédsko smerovali veľkorysé opatrenia v prospech rodín a zlaďovanie pracovného a súkromného života. Obe krajiny majú „prijateľne nízku“ mieru pôrodnosti. Avšak s primeranou mierou migrácie je dostatočne vysoká, aby zabránila poklesu počtu obyvateľov, i keď nie starnutiu.

  • Viac kvalitných pracovných miest,

Lisabonské ciele zvýšiť u pracovníkov vo veku 55 až 64 rokov mieru zamestnanosti na 50 % dosiahlo 8 členských krajín v 2005 (Cyprus, Portugalsko, Dánsko, Estónsko, Írsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo). Nejlepší výsledok dosiahlo Švédsko (69,4), Dánsko (59,5) a Spojené kráľovstvo (56,9).

  • Dlhšie pôsobenie v zamestnaní

V Dánsku je prístup spočívajúci v kombinácii flexibility a istoty, ktorý je založený na minimálnej ochrane pred prepustením a veľkorysých dávkach. Odchodu do dôchodku sa má v Dánsku zvýšiť  z 65 na 67 rokov.

Holandsku sa dosiahla neutralitou mzdových nákladov a sociálneho poistenia zamestnancov na čiastočný úväzok a dobu určitú vytvorenie mnohých nových pracovných miest prijateľnej kvality a k rekordne nízkej miere nezamestnanosti. Zároveň boli ľudia motivovaní k neskoršiemu odchodu do penzie.

  • Vyššia produktivita a konkurencieschopnosť

Najvyššie investície do výskumu a vývoja zaznamenalo Nemecko (2,58), Dánsko (2,49), Fínsko (3,5) a Švédsko (3,7). EÚ – 25 v roku 2004 investovala 1,86 % HDP.

Nemecké “strieborné hospodárstvo” je vlastne adaptácia na budúce potreby rastúceho počtu starších ľudí. Tento fenomén vytvára nové príležitosti na svetových trhoch. Regionálnu sieť SEN@t spravuje nemecká spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko. Jej činnosť sa zemeriava na skúmanie potrieb a ponuky nových produktov a služieb súvisiacích so starnutím a využitím peíležitosti, ktoré ponúka „strieborná ekonomika“.

Spojené kráľovstvo má vysoko kvalitný systém „otvorených“ univerzít, ktorý umožňuje celoživotné vzdelávanie. A tak poskytuje druhou šancu získať vzdelanie. Írsko investovalo vo veľkej miere tiež do kvalitného systému vzdelávania.

  • Trvalo udržateľné verejné financie a integrácia migrantov sú tiež riešením.
  • Slovensko zostarne

 
V priebehu 90. rokov pokračovalo demografické starnutie populácie Slovenska.
 Zvýšil sa počet starších ľudí v populácii (absolútne starnutie) ako aj ich podiel (relatívne starnutie). Podľa viacerých odborníkov sa starnutie na začiatku 21. storočia výrazne zrýchli. Zastúpenia hlavných vekových skupín sa začali výraznejšie meniť až v súvislosti so zmenami demografického správania v 90. rokoch. Slovensko sa zaradilo medzi regresívny typ populácie.

V Bratislavskom kraji sú dlhodobé tendencie starnutia obyvateľstva.  V roku 2005 bolo o 58 % viac obyvateľov v poproduktívnom veku ako v predproduktívnom. Relatívne najlepšiu vekovú skladbu majú okresy Malacky a Bratislava V

  • Aj niečo "zlé", bývaj dobré: Starnutie rieši nezamestnanosť

Problém nezamestnanosti a zlého demografického vývoja (starnutie obyvateľstva) by do istej miery mohol vyriešiť “nový” druh zamestnania – starostlivosť o starých ľudí a malé deti.

“V súčasnosti túto službu už vykonáva na Slovensku približne 50-tisíc ľudí. Problém je len v tom, že sú nezaradení. Nepatria ani medzi zamestnaných, ani medzi nezamestnaných, pretože im štát vypláca za túto službu príspevok,” uviedla pre HN Iveta Radičová.

Pozície:

Komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí Vladimír Špidla odhadol vo februári 2006, že do roku 2050 vytvorí generácia starších ľudí dopyt po službách spojených so starostlivosťou o seniorov 60- až 80-tisíc nových pracovných miest. „V budúcnosti sa budeme musieť pozerať na všetky politiky cez okuliare demografie. Na trhu práce, v zdravotnej starostlivosti a v dôchodkovom systéme dôjde k jasným zmenám, starnutie obyvateľstva bude však takisto predstavovať výzvu pre systémy vzdelávania, pre naše urbanistické plánovanie, ubytovacie zariadenia alebo infraštruktúru”, povedal Špidla. Komisár dodal: „Verejná politika sa musí prispôsobiť novému demografickému usporiadaniu. Napríklad ženy medzi 30. a 45. rokom musia stále častejšie čeliť trojakému zaťaženiu: výchova detí, budovanie kariéry a starostlivosť o starnúcich rodičov. V rámci „celoživotného prístupu” musíme presadzovať, aby boli naše vzdelávacie systémy a pracovné štruktúry pružné s cieľom podpory tých, ktorí chcú deti, a to vtedy, keď ich chcú. Je dôležité, aby členské štáty vyslali jasný signál podnikom a občanom, aby zmenili svoje očakávania a postoje, najmä čo sa týka trhu práce.”

 
Niektoré skupiny môžu mať problémy zamestnať sa. Aj kvôli týmto skupinám je splnenie kritérií Lisabonskej stratégie, ako dosiahnutie miery zamestnanosti do roku 2010 sedemdesiat percent pre Slovensko, v súčasnosti podľa bývalej ministerky práce Ivety Radičovej ťažko splniteľné. Rovnaké je to podľa nej s mierou zamestnanosti žien, zamestnanosti ľudí nad 65 rokov, zamestnanosti ľudí medzi 55 a 65 rokmi, uviedla ešte vo februári 2006 pre HN.

 
Bohuš Gryga z Krajskej správy Štatistického úradu SR pre TASR 25.10. 2006 komentoval demografický vývoj v Bratislavskom kraji. V roku 2000 bola priaznivejšia, i keď aj vtedy vekové zloženie malo degresívny charakter. Obyvateľov v poproduktívnom veku bolo o 21,7 percenta viac ako v predproduktívnom. Vtedy sa prejavila priaznivá progresívna veková skladba len v okrese Bratislava V, keď počet obyvateľov v poproduktívnom veku bol asi o tretinu nižší ako v predproduktívnom. V okresoch Pezinok a Malacky počet obyvateľov v týchto dvoch vekových skupinách bol takmer rovnaký. Progresívna veková skladba sa udržala v okrese Bratislava V ešte v roku 2003, keď počet obyvateľov v poproduktívnom veku bol o 4,2 percenta nižší ako v predproduktívnom.

Aktuálny vývoj a ďalšie kroky:

  • 12. októbra 2006 zverejnila Komisia oznámenie o vážnosti demografickej situácie
  • 30. – 31. októbra 2006 zasadalo v Bruseli Európske demografické fórum (EDF)
  • Ďalšie EDF sa uskutoční v roku 2008

REKLAMA

REKLAMA