Štáty EÚ sa dohodli na zmene smernice o vyslaných pracovníkoch

Smernica by sa podľa dohody ministrov práce členských krajín zatiaľ nemala týkať dopravného sektoru.

Ministrom sociálnych vecí členských krajín EÚ sa na rokovaní v Luxemburgu podarilo nájsť kompromis v spore o novelu smernice o vyslaných pracovníkoch.

Dohodu členských krajín musí odsúhlasiť ešte Európsky parlament.

Smernica z roku 1996 upravuje zamestnávanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal do iného štátu EÚ dočasne vykonávať prácu. Kompromis predpokladá, že takíto pracovníci budú odmeňovaní podľa rovnakých pravidiel ako ich domáci kolegovia.

Koniec sociálneho dumpingu?

„Verím, že sme dospeli ku kompromisu, ktorý je výhodný pre všetkých,“ vyhlásil estónsky minister práce Jevgeni Ossinovski, ktorý ako zástupca estónskeho predsedníctva v Rade EÚ riadil 11 hodinové rokovania zástupcov členských štátov.

Novú smernicu EÚ o vysielaní pracovníkov musí schváliť kvalifikovaná väčšina, to znamená 55 percent členských štátov, v ktorých žije najmenej 65 percent obyvateľov EÚ.

To sa na rokovaní ministrov podarilo.

S prijatým kompromisom nesúhlasili len Poľsko, Maďarsko, Lotyšsko a Litva. Veľká Británia, Írsko a Chorvátsko sa hlasovania zdržali.

„Dohoda, ku ktorej sme dospeli, má veľmi silnú podporu,“ dodal Ossinovski na záverčnej tlačovej konferencii v Luxemburgu.

Radosť z kompromisu v Rade EÚ vyjadrila aj eurokomisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová. Dohodu označila za dôležitý „prelom“, ktorý povedie ku koncu sociálneho dumpingu v Európskej únii.

Macron: „Výhra pre Európu“

O zmenu súčasnej smernice sa dlhodobo snaží francúzsky prezident Emmanuel Macron. Vytvára podľa neho nerovné podmienky pre zahraničných a domácich pracovníkov v bohatších krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Rakúsko.

Úrad francúzskeho prezidenta okamžite označil kompromis za „výhrú pre Európu“ a zásadný krok pre „obnovenie európskej dôvery“.

Na ceste do jadra sme otočili v otázke vyslaných pracovníkov

Macronova vláda v júni navrhla, aby sa maximálny čas vyslania obmedzil na 12 mesiacov, namiesto 24, ktorý pôvodne navrhovala Európska komisia. Tento návrh skomplikoval rokovania medzi členskými krajinami.

Na pondelňajšom stretnutí sa členské krajiny dohodli práve na tomto limite. Doba vyslania sa však môže predĺžiť o 6 mesiacov, ak o to požiada zamestnávateľ.

Dopravcovia zatiaľ podľa starých pravidiel

Pariž takisto tvral na tom, aby ustanovenia smernice platili aj pre dopravný sektor. S tým nesúhlasilo Španielsko a Portugalsko ako i všetky krajiny Vyšehrádskej štvorky.

V týchto krajinách panuje obava z administratívnych a ekonomických nákladov, ktoré by mohli byť pre dopravcov likvidačné.

Členské štáty sa preto dohodli, že odvetvie cestnej nákladnej dopravy sa zatiaľ bude riadiť  starými pravidlami. Keďže sa jedná o špecifický sektor, krajiny rokujú o zmenách, ktoré sa budú týkať len  dopravcov a budú súčasťou osobitného „dopravného balíku“. V budúcnosti sa však pravidlami pre vyslaných pracovníkov majú riadiť aj dopravcovia.

Východ verzus západ

O novele smernice o vyslaných pracovníkoch predloženej Európskou komisiou sa diskutovalo viac ako poldruha roka.

Smernica, ktorá bola prijatá v  roku 1996 upravuje zamestnávanie pracovníkov, ktorých zamestnávateľ vyslal do iného štátu EÚ dočasne vykonávať prácu.

Vyslaným pracovníkom garantuje minimálne štandardy ako napríklad vyplatenie aktuálnej minimálnej mzdy danej krajiny. Podľa odborárov sa to však nedodržiava a aj samotná Komisia povtrdzuje, že vyslaní pracovníci často zarábajú len polovicu toho čo domáci.

Čítajte ďalejhttps://euractiv.sk/clanky/slovensko-v-ep/vyslani-pracovnici-smernica-rozdeluje-staty-a-stresuje-dopravcov/

Súčasná podoba smernice sa dostala do nemilosti niektorých západoeurópskych krajín po rozšírení EÚ o nové členské štáty v roku 2004. Vysielaním pracovníkov zo strednej a východnej Európy podľa nich dochádza k „sociálny dumpingu“. Jeho dôsledkom je tlak na znižovanie miezd a miery ochrany v bohatších krajinách.

Proti týmto tvrdeniam sa na odpor postavili krajiny strednej a východnej Európy, odkiaľ pochádza väčšina lacnej pracovnej sily. Sú to zároveň členské štáty, ktoré z regulácii ťažia najviac.

Po dohode ministrov sociálnych vecí sú na rade rokovania s Európskym parlamentom, ktorý predložil vlastný návrh novej smernice.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA