Súdny dvor: Cudzinca môžete po rozvode z EÚ vyhostiť

Ak občan EÚ opustí členskú krajinu, kde so svojim manželom z tretej krajiny býval a rozvedie sa, cudzinec stráca právo na pobyt, potvrdil Súdny dvor.

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý býval so svojou európskou manželkou v členskom štáte Únie, ktorého ona nie je štátnou príslušníčkou, môže zostať v tomto štáte po rozvode iba za určitých okolností. Potvrdil minulý týždeň Európsky súdny dvor v Luxemburgu.

Prípad, ktorý Súdny dvor EÚ interpretoval pre írsky Najvyšší súd  sa týkal troch mužov z Indie, Egypta a Kamerunu, ktorí bývali so svojimi manželkami, Lotyškou, Nemkou a Litovkou, v Írsku dlhšie ako štyri roky.

Kuldip Singh prišiel do Írska ešte v roku 2002 na študentské víza. V roku 2005 sa oženil so svojou priateľkou, občianskou Lotyšska, a v roku 2007 s im narodilo dieťa. Podľa informácií súdu Ind založil pizzeriu a živil tak svoju rodinu až do roku 2010, kedy sa jeho manželka odsťahovala z Írska a vo svojej domovskej krajine podala žiadosť o rozvod.

Podobný osud postihol aj ostatné dva páry. Egypťan Khaled Aly prišiel do Írska v roku 2007 na turistické vízum kde sa následne oženil s Litovkou, ktorá v krajine pracovala. Na základe európskeho práva dostal povolenie na pobyt a od roku 2009 podporoval svoju manželku, ktorá prácu stratila a vycestovala do Británie. V Litve následne podala žiadosť o rozvod.

Kamerunčan Denzel Njume prišiel v roku 2004 pôvodne do Nemecka kde žiadal o azyl. Tu sa zoznámil so svojou nastávajúcou. Pár sa následne presťahoval do Írska, pričom Njume vstúpil na írske územie nelegálne a opätovne zažiadal o azyl. Pár sa vzal v roku 2007. V roku 2011 sa Nemka rozhodla presťahovať do Británie a požiadala tam o rozvod.

Po odchode manželiek z ostrovnej krajiny sa írske orgány pokúsili budúcich ex-manželov vyhostiť, pretože podľa ich interpretácie už viac nemali právo na pobyt v krajine.

Existujú výnimky

Európska smernica o občianskych právach z roku 2004 totiž hovorí, že rodinný príslušník občana Únie má nárok na pobyt  iba v členskej krajine, v ktorej žije aj partner.  

Existujú však výnimky, ktoré majú ochrániť občanov tretích krajín v prípade úmrtia manžela či rozvodu.

Pán Singh, Aly a Njume by si mohli zachovať svoje právo na pobyt v Írsku, pretože všetky tri manželstvá trvali dlhšie ako tri roky a to vrátane jedného roka v hostiteľskom štáte. Rozvodové konanie by sa však muselo začať ešte skôr ako Európanky opustili Írsko.

„Ak pred začatím (rozvodového) konania občan Únie odíde z hostiteľského členského štátu, v ktorom má jeho zahraničný manželský partner bydlisko, právo pobytu manželského partnera nemôže byť v tomto štáte zachované na základe článku 13 ods. 2 smernice,“ potvrdil súd.

Hoci súd iba interpretoval už existujúcu legislatívu, ľudskoprávne organizácie sa obávajú, že rozhodnutie môže dostať rozvádzajúcich sa občanov tretích krajín do znevýhodnenej situácie a dať v rozvodovom konaní „väčšie páky“ do rúk občanov EÚ.

V takýchto prípadoch Súdny dvor EÚ odporúča obrániť sa na vnútroštátne orgány členského štátu, ktoré môžu situáciu posúdiť na individuálnej báze, čo bol aj prípad troch ex-manželov. Všetkým trom bol napokon pobyt v Írsku predĺžený. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA