Trh práce by tiež mal vedieť reagovať na potreby pracovnej sily

Odborníci predpokladajú, že na slovenskom pracovnom trhu bude čoraz väčší dopyt po miestach vyžadujúcich nízku úroveň kvalifikácie, ponuka však nebude dostatočná. Zainteresovaní tvrdia, že aj trh práce by mal vedieť reagovať na potreby pracovnej sily.

Podľa Európskeho strediska  pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) v Európskej únii žije 75 miliónov ľudí vo veku 25 až 64 rokov, ktorí majú nízku kvalifikáciu, pričom 29 miliónov z nich je ekonomicky neaktívnych. Miera zamestnanosti nízko kvalifikovaných je pritom 56 %, avšak 4 milióny pracovných miest pritom v roku 2008 bolo nevyplnených.

Pracovný trh zároveň v súčasnosti čelí viacerým výzvam – či už v podobe finančnej krízy a jej dôsledkov, vplyvom klimatických zmien, demografickým trendom a technologickým a organizačným zmenám.

„Na tieto výzvy musíme byť pripravení, aby sme sa vyhli veľkým štrukturálnym zmenám v budúcnosti,“ vyhlásil Vladimír Kvetan z Cedefopu na konferencii, ktorú v stredu zorganizoval Inštitút zamestnanosti. Podľa jeho slov pomôcť by mohli nové iniciatívy EÚ, či už ide o Nové zručnosti pre nové pracovné miesta (New skills for new jobs), ktorá sa zameriava na rozvoj správnych zručností podporujúcich inovácie a kvalitu a aj nastavenie novej vízie do roku 2020 stratégie Európa 2020.

Najmä v prípade mladých ľudí najčastejší problém nastáva v tom, že vychádzajú zo škôl a získané zručnosti pracovný trh nepotrebuje. Kritizoval najmä zanedbávanie učňovského a odborného vzdelávania. „Je treba si uvedomiť hodnotu zručností. Aby sme sa presunuli od všeobjímajúceho chápania spoločnosti založenej na poznatkoch, ktoré sa v mnohých prípadoch rovná názoru, že len každý, kto má vysokoškolský diplom je potrebný.“

Investície do zručností by podľa Cedefopu mali byť rozsiahle a inteligentné a treba užšie prepojiť vzdelanie odbornú prípravu a prácu. „Potrebujeme nielen špecifické, ale aj transverzálne zručnosti, podporovať podnikateľského ducha medzi mladými ľuďmi. Mladí nemajú dostatok informácií o tom aké zručnosti bude vyžadovať trh o 10 – 15 rokov

Cedefop odhaduje, že Európa prišla pre krízu o 10 miliónov pracovných miest. „Do roku 2020 bude stále 5 miliónov pracovných miest stále niekde chýbať,“ uviedol Kvetan. Aj keď európskym trendom je zameranie ekonomiky na sektor služieb, tento proces však na Slovensku zaostáva, pretože len pomaly opúšťame primárny sektor a spracovateľský sektor.  

Hrozbu pre slovenský trh práce Kvetan vidí v rast dopytu po práci nízkokvalifikovaných ľudí, lenže ponuka nebude dostatočná.

Juraj Vantúch národný koordinátor Európskej siete referenčných a odborných informácií tvrdí, že máme problémy s nástrojmi, ktorými chceme riešiť niektoré výzvy pracovného trhu. Ako upozornil v rámci svojho vystúpenia chýba nám systém mapovania potrieb trhu práce a takisto chýba systém monitorovania prieskumu a dizajnu vzdelávacích potrieb. Okrem toho podľa neho na Slovensku chýba aj dostatočné know-how v tejto oblasti.

Podľa Jaroslava Jurigu z Ministerstva školstva SR je systém prognózovania pripravený, sú však záležitosti, ktoré jeho spusteniu bránia. Bude spočívať na spolupráci zamestnávateľov a vzdelávacieho sektora, aby absolventi mali lepšie šance uplatniť sa.

Juraj Vantúch poukázal aj na neriešený konflikt medzi dvomi trhmi – školstvo je často kritizované za to, že dostatočne nereflektuje potreby trhu práce. „Školstvo sa ocitlo vo veľmi silnej konkurencii na inom trhu a síce trhu vzdelávacích služieb. Vzhľadom na finančné nástroje, ktoré boli vygenerované ministerstvom financií a ministerstvom školstva, školy sa výlučne sústredili na trh vzdelávacích služieb. Zlé gymnázia a odborné školy sa snažia uloviť čo najviac študentov, pretože podľa kapitačného princípu, im to garantuje prežitie.“

Veľmi pesimisticky sa na budúcnosť slovenského trhu práce díva Juraj Borgula zo Zväzu strojárskeho priemyslu. Podľa neho sa situácia podnikov bude zhoršovať, najmä pre rastúcu insolvenciu. Poukázal aj na negatívny trend, ktorý v spočíva v nastavení nášho priemyslu na montáž a nie na výrobu. „Vieme vyrobiť práčku? Vôbec nie, my vieme doviezť diely a zmontovať ich pri Poprade. Vieme vyrobiť auto? No ani len náhodou. Vieme doviesť x dielov a zmontovať ich tu. A to, čo sme voľakedy dokázali vyrobiť, a to svedčí aj o kvalifikácii pracovnej sily, to je nenávratne preč.“

Druhého „strašiaka“ našej pracovnej sily vidí vo vzdelaní nezamestnaných, pričom polovica z nich má nižšie vzdelanie ako učňovské bez maturity. Apeloval na zmeny v školstve a poukázal aj na zaostávanie v celoživotnom vzdelávaní.

K tomuto názoru sa priklonil aj Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied. Ten tvrdí, že zákon o celoživotnom vzdelávaní tu mal byť už pred desiatimi rokmi a aj keď už existuje, no stojí medzi rezortami: "Môže vzniknúť skupina, ktorá nemá ukončené základné vzdelanie alebo má ukončené účňovské alebo stredoškolské vzdelanie, ktoré neviedlo k reálnym zručnostiam alebo má vysokú školu, ktorá nedáva predpoklady na uplatnenie na trhu práce." 

Podľa Borgulových slov treba nájsť spôsob ako trh práce bude reagovať na potreby pracovnej sily. „Vychovávame armádu nezamestnaných, ktorí nebudú schopní reagovať na ďalšiu vlnu krízy,“ uzavrel Borgula.

Panelisti vystúpili v rámci Konferencie prognozóvania potrieb trhu práce, ktorú 7. apríla 2010 zorganizoval Inštitút zamestnanosti.Viac informácií nájdete na tomto odkaze

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA