Úrazové poistenie: Zdroj napätia na trhu práce?

Úrazové poistenie hľadá na Slovensku svoje nové nastavenie. Problematické sú podľa expertov najmä posudzovanie zavinenia pracovného úrazu poškodeným a posudzovanie znižovania pracovnej schopnosti.

Bilancia úrazového poistenia je na Slovensku prebytková, približne vo výške 80 až 90 miliónov ročne. Prebytok však zhltne Sociálna poisťovňa, ktorá je v dôsledku nastavenia systému dôchodkového systému začína rozpočtový rok s 1 miliardou deficitu. Podľa štátneho tajomníka MPSVaR Jozefa Buriana k tomu prispieva aj „kultúra obchádzanie systému odvodov.“

Rezort práce a sociálnych vecí momentálne zvažuje, ako k problematike úrazového poistenia pristúpiť do budúcnosti. Jednou z možností je zachovanie súčasného stavu na úrovni 0,8 % ktoré odvádza zamestnávateľ, prípadne otvoriť systém komerčnému poisteniu, kde by sa viac rozlišovala rizikovosť povolania. Momentálne sa čaká na vyčíslenie nákladov na úrazové poistenie zo strany Sociálnej poisťovne, čo môže naznačiť, či by išlo o komerčne zaujímavú oblasť. Druhou možnosťou je úrazové poistenie vyčleniť pri zachovaní jeho verejnoprávneho štatútu a zabezpečiť jeho systémovú správu.

Miloš Lacko z Právnickej fakulty, Trnavskej univerzity v Trnave poukázal na nejasnosti a nesystémovosti vo vyplácaní úrazovej renty, najmä pokiaľ ide o to, voči čomu sa posudzuje jej výška. Na Slovensku sa posudzuje voči súčasnej pracovnej pozícii a jej poskytovanie je limitované dovŕšením dôchodkového veku, resp. odchodom do predčasného dôchodku. V tomto je Slovensko v EÚ výnimkou, hovorí Lacko, v iných krajinách tento nárok odchodom do dôchodku nezaniká.

Podľa Lacka ide o rozpor s medzinárodnými normami, ktorými je Slovensko viazané, napríklad dohovor ILO o minimálnych štandardoch v sociálnom poistení a Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia Rady Európy.

Poukazuje aj na fakt, že pri určovaní výšky renty sa zohľadňuje miera zavinenia poškodeného, pričom je veľmi problematické toto zavinenie objektivizovať.  

Poradkyňa Konfederácie odborových zväzov Mária Svoreňová zase pripomína, že úrazová dávka sa na Slovensku priznáva až pri 41 % neschopnosti vykonávať prácu (rovnako ako invalidita). Krajiny ako Belgicko, Česká republika, FrancúzskoPoľsko žiadny takýto limit nemajú. Na úrovni 20 % ho má nastavené NemeckoRakúsko, na 10 % Fínsko.

Advokát spolupracujúci s Odborovým zväzom baní, geológie a naftového priemyslu SR, Jozef Koľ, súhlasí, že stanovenie percentuálneho podielu poklesu pracovnej schopnosti je objektívne nevyargumentovateľné.

Doktorka Mária Orgonášová z Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR tvrdí, že systém klasifikácie diagnóz by prispel k sprehľadneniu a zobjektivizovaniu následných životných potrieb poškodeného a pre účely priznania dávok.

Právnička Zdena Dvoranová konštatuje, že slovenský systém je ďaleko od systému používaného vo vyspelých štátoch EÚ. Odbory sú toho názoru, že úrazové poistenie má kompenzovať stratu príjmu, ale má pôsobiť aj preventívne.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA