Zamestnanci platforiem si zaslúžia viac práv

Ľudia pracujúci v „gig ekonomike“ – napríklad pre taxi aplikáciu Uber, či donášku jedla Deliveroo – by mali mať viac práv, tvrdí správa pripravená pre britskú vládu.

Správa však zároveň dodáva, že sa má vláda vyhnúť novým reguláciám.

Minulý rok spustila premiérka Theresa May revíziu moderných zamestnávateľských postupov. Dôvodom bola kritická diskusia o využívaní tzv. nulových kontraktov, a rastúci počet ľudí pracujúcich pre aplikácie, napríklad v preprave osôb či tovarov.

Výsledkom preskúmania je správa, ktorú chce premiérka využiť aj na politické posilnenie svojho postavenia, oslabeného nečakane zlým výsledkom predčasných volieb. Opozíciu vyzve, aby podporila reformu, ktorá zlepší postavenie pracovníkov v gig ekonomike.

„Zatiaľ čo sa vyhneme prílišnej regulácii, zabezpečíme, aby mali ľudia práva a ochranu, ktoré potrebujú“, vyhlásila Theresa May.

„Závislý kontraktor“

Podporovatelia rýchlo rastúcej gig ekonomiky hovoria, že možnosť pracovať súčasne pre viac zamestnávateľov, bez pevných pracovných kontraktov, ponúka flexibilitu obom stranám. Kritici však upozorňujú na vykorisťovateľské praktiky firiem.

Minulý rok dali sudcovia v Británii za pravdu dvom vodičom Uberu, ktorí tvrdili, že hoci sú formálne samozamestnávateľmi, vzťahujú sa na nich práva zamestnancov, napríklad o minimálnej mzde. Americká firma sa však odvolala. Tvrdí, že medzi ňou a vodičmi nie je zamestnávateľský, ale obchodný vzťah.

Michel Bauwens: Uber treba regulovať rovnako ako ostatných

V konečnom dôsledku je to otázka nákladov na pracovnú silu. V Británii, podobne ako iných krajinách, samozamestnané osoby nemajú rovnaké práva, ako štandardní zamestnanci: platená dovolenka, pracovná neschopnosť, minimálna mzda a pod. Pre „zamestnávateľa“ tak predstavujú omnoho menší náklad.

Správa pripravená pre britskú vládu navrhuje vytvorenie novej kategórie „závislého kontraktora“,pod ktorú by spadali ľudia pracujúci pre podobné platformy.

„Musíme tejto skupine poskytnúť dodatočnú ochranu, a firmy motivovať, aby sa k nim chovali férovo“, píše sa v správe, ktorej hlavným autorom je šéf Royal Society of Arts, Matthew Taylor.

„Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť lepšie pracovné podmienky, nie je národná legislatíva, ale zodpovedné korporátne riadenie, dobrý manažment, a silné zamestnávateľské vzťahy v rámci organizácie.“

Odbory sú kritické

Firmy tiež budú musieť dokázať, že človek, ktorý pre nich pracuje, je schopný zarobiť minimálne 1,2 násobok národného životného minima. To je v Británii dnes na úrovni 7,5 libier na hodinu (8,48 eur), pre ľudí starších ako 25 rokov.

Mayovej prejav a návrhy sú súčasťou snahy získať Konzervatívnej strane väčšiu podporu medzi pracujúcimi.

Najväčší britský odborový zväz Unite je však kritický.

„Bremeno má byť zamestnávateľoch, nie zamestnancoch, aby napríklad dokázali, že samozamestnanecký status je legitímny. Zároveň túto krajinu vyzývame, aby rovnako ako Nový Zéland, zrušila zneužívajúce nulové kontrakty.“

Širšia diskusia

O právach ľudí pracujúcich pre platformy sa diskutuje aj v iných krajinách Európy, či Spojených štátoch. Ide o sektor, ktorý rastie rýchlo v rozvinutých i rozvíjajúcich sa ekonomikách.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ: Uber je dopravnou spoločnosťou

Podľa správy OECD z júna minulého roka, v roku 2015 dominovali operátori online platforiem pre informácie, tovary, či služby, pätnástke najväčších internetových firiem.

Správa hovorí o výhodách a príležitostiach prameniacich z flexibility: firmám umožňuje znižovať náklady, pracovníkom organizovať svoj pracovný čas.

Upozorňuje však aj na riziká. Podľa OECD, práca pre platformy je vo väčšine prípadov dočasná, a ľudia sa pre dočasné kontrakty často nerozhodujú dobrovoľne, ale kvôli neschopnosti nájsť si stále zamestnanie.

Dočasní zamestnanci majú v krajinách OECD väčšinou nižšie príjmy, než ľudia pracujúci na trvalý úväzok, zamestnávatelia im menej často hradia ďalšiu kvalifikáciu. Podobné závery sa môžu vzťahovať aj na zamestnancov platforiem, ktorí zo svojich príjmov musia naviac hradiť vlastné investície (napr. oprava auta), či prevádzkové náklady.

Rozdiely sa však v jednotlivých krajinách líšia. Podľa odhadov OECD zarába muž dočasne zamestnaný na plný úväzok v Estónsku o takmer 20 percent menej, než jeho náprotivok s trvalou pracovnou zmluvou. Na Slovensku je rozdiel len okolo 2,5 percenta, v Rakúsku a Maďarsku zarábajú dočasní zamestnanci o takmer percento viac.

 

REKLAMA

REKLAMA