Zamestnať či nezamestnať (mladých)?

Európske firmy zamestnávajú čoraz viac starších občanov. Mladí ľudia majú na druhej strane problém nájsť si prácu. Dôvodom je predovšetkým ich nedostatočná kvalifikácia.

Krátka správa

Mladí Európania vo veku 15-24 rokov majú problém zamestnať sa. V roku 2006 pracovalo len 35,9% z nich. Pre porovnanie, v USA bolo v tom čase zamestnaných 54,2%, v Kanade 58,7% a v Japonsku 41,4% ich rovesníkov. O problémoch EÚ integrovať najmladšiu časť populácie do pracovného prostredia hovorí správa Zamestnanosť v Európe 2007, ktorú vydala Komisia 26. novembra.

Príčinou je predovšetkým nedostatočná kvalifikácia. Tá má dva dôvody. Mnoho mladých ľudí nedokončí svoje štúdium a teda nemá doklad o svojich vedomostiach a zručnostiach. Na druhej strane firmy preferujú zamestnávanie ľudí, ktorí sa už na pracovnom trhu nachádzajú. Čerstvý absolvent školy má problém nájsť prácu v dôsledku nedostatočných praktických skúseností.

Programy EÚ zamerané na zamestnávanie staršej populácie („active ageing strategies“) prinášajú na druhej strane prvé výsledky. V roku 2000 bolo zamestnaných len 36,6% zo všetkých práceschopných ľudí vo veku 55-64 rokov. V roku 2006 sa tento podiel zvýšil na 43,6%. Zdá sa, že cieľ pôvodnej Lisabonskej stratégie z roku 2000 dokáže byť naplnený. Hovorí o tom, že v EÚ musí byť zamestnaných aspoň polovica tejto vekovej kategórie.

Programy na zamestnávanie staršej populácie sú významné najmä z dlhodobého hľadiska. Očakáva sa, že do roku 2050 bude až 36% populácie vo veku rovnom a vyššom ako 60 rokov. Správa dodáva, že na celkovom raste zamestnanosti za posledných 6 rokov sa starší obyvatelia podieľali až jednou tretinou. K zamestnaniu sa ich motivujú predovšetkým finančné stimuly spojené s garanciou vyššieho dôchodku, možnosťou celoživotne sa vzdelávať a flexibilným prispôsobením pracovného času.

Pre udržanie a zlepšenie celkového trendu sú nevyhnutné reformy. Naliehavosť štrukturálnych zmien v systéme pramení predovšetkým z vplyvu globalizácie. Tá so sebou prináša nové fenomény ako flexibilita foriem organizácie práce alebo prístup k už spomenutému celoživotnému vzdelávaniu.

Vladimír Špidla, komisár pre sociálne veci, sa vyjadril k dokumentu nasledovne: „Naša nová správa ukazuje, že úsilie o politiku zamestnanosti [..] začína prinášať svoje ovocie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom má prácu viac ľudí v Európe. Akokoľvek, ak EÚ chce dosiahnuť ambiciózne ciele zamestnanosti, ktoré sme si stanovili, neexistuje priestor pre uspokojenie sa. Vidíme, že správne nastavené reformy zamestnanosti pracujú a musíme zabezpečiť, aby sme sa učili z pozitívnych skúseností mnohých členských štátov.“

REKLAMA

REKLAMA