Zatiaľ neúčinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi narástlo za posledné roky do alarmujúcich rozmerov. Odhaduje sa, že ročne sa obeťami tohto celosvetového fenoménu stáva až 700 tisíc ľudí, pričom každý siedmy prípad sa odohráva na území EÚ.

Pozadie

Európsky parlament schválil správu Edit Bauer o probléme obchodovania s ľuďmi v EÚ. Každý siedmy prípad obchodovania s ľuďmi sa odohrá na území EÚ, čo je spolu ročne asi 100 000 ľudí. Celosvetový nárast fenoménu súvisí predovšetkým s nelegálnym prisťahovalectvom a sociálnymi, či ekonomickými krízami vo svete.

Otázky

Obchodovanie s ľuďmi je spojené s organizovaným zločinom. Pre organizované skupiny je tretím najvýnosnejším „biznisom“ po obchodovaní so zbraňami a drogami. Obete sú pod zámienkou dobrého zárobku nelegálne prevezené na územie niektorého z členských štátov EÚ a následne prinútené žobrať či pracovať ako prostitútky. Dospelí sa stávajú obeťami obchodovania s ľudskými orgánmi a deti obeťami nelegálnych adopcií.

Opatrenia doposiaľ prijaté v Únii neboli veľmi účinné. Základný rámec európskej legislatívy tvorí akčný plán z decembra minulého roku. Detailnejšími opatreniami sa ďalej zaoberá smernica, ktorá požaduje, aby obete, ktoré spolupracujú s vyšetrovacími orgánmi,  získali dočasné povolenie na pobyt v hosťovskej krajine. Túto normu však do svojich právnych poriadkov previedli včas len dva členské štáty.

Poslanci sa na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu zhodli na viacerých opatreniach. Požadujú napríklad, aby Komisia pre obete spustila viacjazyčnú linku prvej pomoci. Navrhujú tiež, aby zamestnávateľov takýchto obetí postihovali tvrdé tresty a aby obete obchodovania s ľuďmi neboli vyhosťovaní späť do svojej vlasti v prípade, že by tam mohli čeliť ďalšiemu utrpeniu.

Pozície

Edit Bauer (EPP-ED), autorka iniciatívnej správy o obchodovaní s ľuďmi, ktorá navrhuje zlepšiť spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na všetkých úrovniach. „Názor, že sa nás to netýka, teda neobstojí. Neobstojí ani domnienka, že ide len o pár tisíc prostitútok,“ uviedla Edit Bauer a dodala: „Hoci v rozhodujúcej väčšine prípadov sú obeťami ženy, alarmujúce sú poznatky o tom, že podiel detí dosahuje až 40–50 % obetí.“ Posolstvo jej správy je jasné: obete treba chrániť a nie kriminalizovať.

K téme sa vyjadril aj komisár pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattini, ktorý bol „veľmi sklamaný, že postihy voči zločincom, ktorí zneužívajú obete obchodovania, sú veľmi nízke“. Faktom tiež je, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi komplikuje medzinárodný charakter tohto zločinu.

Írsky poslanec Simon Coveney (EPP-ED) povedal, že Rada a Komisia by mali pri politických rokovaniach s tretími krajinami  pravidelne upozorniť aj na túto problematiku.

Britská poslankyňa Jean Lambert (Zelení) sa zmerala na problematiku nútenej práce: „Máme dôkazy o pracovníkoch bez práv. Bývajú bití a niekedy sú ponechaní bez pomoci, takže nakoniec umierajú. Dopyt po lacnej pracovnej sile obchodovaniu s ľuďmi pomáha. Aj keď náklady môžu klesnúť, deje sa tak na úkor ľudskej dôstojnosti, pracovných štandardov, zdravotných a bezpečnostných opatrení, spravodlivej odmeny za prácu a taktiež daňových únikov.“

Švédska poslankyňa Maria Carlshamre (ALDE) položila rečnícku otázku: „Viac než 90 percent dievčat v sexuálnom priemysle v Nemecku, Rakúsku a Holandsku, teda v krajinách, kde je prostitúcia legálna, pochádza zo zahraničia. Ako viete, že to robia dobrovoľne?“

Irena Belohorská (NI) v rozprave privítala predloženú správu. Podľa nej je obchodovanie s ľuďmi „jednou z najsofistikovanejších a najlepšie organizovaných, najviac prosperujúcich foriem trestnej činnosti“. Vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k správe upriamila pozornosť na to, že veľkú časť obetí sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi tvoria neplnoleté deti, ktoré sú najzraniteľnejšou časťou populácie. Hoci boli v tejto oblasti podpísané mnohé medzinárodné dohody a zmluvy, veľa štátov ich ani neratifikovalo, alebo nedbajú na ich implementáciu.

REKLAMA

REKLAMA