Závislosť v nezávislej práci

Negatívnym aspektom zastierania závislej práce cez dohody a živnosti sa venovala Konferencia „Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru“.

Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš konštatoval jednoznačný globálny trend posilňovania flexibility na pracovnom trhu, na druhej strane sa však podľa neho ukázalo, že flexibilita so sebou prináša negatívne javy. EÚ sa preto ujal koncept flexiistoty, pričom spôsobov ako ho napĺňať, je viacero. Priblížil, že pôvodným zámerom MPSVaR pri novelizácii Zákonníka práce bolo úplné zrušenie dohôd, ktoré pôvodne plnili iný účel (ošetrenia jednorazových a krátkodobých prác), no dnes sú často náhradou za klasický pracovný pomer.

„Sme preto v situácii, kedy máme 2 skupiny pracujúcich, jedni v plnom rozsahu závislej práce a druhí, ktorí pracujú v podobnom rozsahu bez sociálnej a pracovnoprávnej ochrany“, hovorí. Ministerstvo podľa Ondruša volilo z možností úplného zrušenia dohôd a zvýšením ochrany „dohodárov“, pričom sa rozhodlo pre druhú možnosť, ktorá bola viac „politicky a spoločensky akceptovateľná.“ „Sami sme zvedaví ako sa opatrenia ujmú“, povedal Ondruš. Keďže je situácia turbulentná nie je podľa neho možné presne určiť dopady týchto krokov. Očakáva však, že časť dohodárov prejde do riadneho pracovného pomeru. Rovnako nová definícia závislej práce bola výsledkom „širšej spoločenskej dohody“.

Predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna upozornil že na Slovensku dlhodobo podiel miezd na HDP klesá, pričom zisk podnikov naopak stúpa. V iných štátoch EÚ podľa čísiel, ktoré prezentoval, dosahuje podiel miezd na HDP okolo 50 %. Niektorí podnikatelia preto podľa neho „majú na Slovensku Klondike“, keďže rentabilita ich vlastného kapitálu je na Slovensku vysoká. Produktivita práce navyše rastie bez premietnutia do miezd.

Zo skúseností hovorí, že ľudia sa boja odborovo organizovať, ak sú napríklad zamestnaní na dobu určitú.

Práce na dohodu nemajú podľa Machynu význam a „absolútne sa zneužívajú“, pričom vo výrobnej sfére sa nimi riešia najmä nadčasy. Významná miera sociálnej neistoty je podľa neho zamestnávateľmi v maximálnej miere zneužívaná.

Predseda Energeticko-chemického odborového zväzu ECHOZ Juraj Blanák tvrdí, že sme s novým ZP natrafili na „nekultúru sveta práce“, ktorá je poznačená neetikou a nemorálnosťou v podnikaní. Získané dávky na základe odvodov pre dohodárov sú podľa neho otázne. V západnej Európe podľa Blanáka dohody neexistujú s výnimkou ošetrenia príležitostnej práce. V rozpore s tým ako sa to často prezentuje,  hovorí, odbory nie sú nepriateľmi ani študentov ani živnostníkov, ale prekáža im masívne zneužívanie týchto pracovných foriem. „Chýba tvrdá ruka Inšpektorátu práce.“ Upozorňuje, že odvody, ktoré platí väčšina živnostníkov im nezabezpečia žiadny dôchodok a perspektívy ušetrenia si naň nie sú dobré. Študentský návyk neodvádzania odvodov, ktorý získajú pri prvých pracovných skúsenostiach si často prenášajú mladí ľudia do ďalšieho pôsobenia na trhu práce.

Viceprezident Zväzu  strojárskeho priemyslu Juraj Borguľa si nemyslí, že odvody s dohôd budú pomocou pre verejné financie. Takisto platí, že „čím hlúpejšia je ekonomika“, tým viac je nezamestnaných na čo vplýva globalizácia a miera sofistikovanosti vyrábaných produktov. Platí, že existuje zmysluplná aj nezmysluplná globalizácia. V tej druhej je prikazovací priestor pre politikov a v tej prvej zase priestor na dohodu. Na Slovensku pokrivkáva jedno aj druhé, konštatoval.

Branislav Masár z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení by za zamestnávateľov podporil zmenu zákazu práce na dohodu u ľudí evidovaných ako nezamestnaní, čo by postihlo nepoctivých zamestnávateľov. Práca na dohodu by ale podľa neho mala ostať, „pretože má svoje miesto“, hoci uznáva, že obchádzanie závislej práce je problém a navyše je „sofistikované“. AZZZ nie je spokojné s novým odvodovým nastavením dohôd, pretože sa to v praxi môže rovnať zrušeniu. Víťazne z novelizácie Zákonníka práce podľa neho vyšli odborári, pričom za pro-podnikateľské označil v zákonníku tri body.

Hlavný inšpektor práce Inšpektorátu práce Bratislava Dalibor Hlivák hovorí, že sa doteraz pri inšpekciách snažili nachádzať zhodu s čo najviac bodmi z definície závislej práce. Či pomôže vypustenie 4 znakov z definície podľa novely ZP vraj „ukáže čas“. V praxi nachádzajú mnohé mandátnej zmluvy, ktoré vykazujú znaky závislej práce, napríklad pri vodičoch kamiónov. Špeciálnym problémom sú nútené živnosti aj pri takých povolaniach ako sú pilčíci, kde sa to mieša so zvýšeným rizikom bezpečnosti práce ak denne praxujú 14 či 15 hodín. Problematickým vo vzťahu k dohodám je definícia výnimočnosti. Je to najčastejší prehrešok, ktorý je ťažké odkontrolovať ak má byť práca teoreticky odkontrolovateľná výsledkom, ktorý je náročné po právnej stránke definovať.

Inšpektorát práce je podľa neho personálne poddimenzovaný, aktuálne na ňom pracuje 269 inšpektorov. Len v Bratislavskom kraji to znamená, že pri počet 35 inšpektorov je opakovane inšpekcie u jedného subjektu štatisticky možné za 12,8 roka.

Náhľad do diskusie v druhom paneli konferencie prinesieme zajtra.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA