Zbytočný globalizačný fond?

Európsky globalizačný fond, založený koncom roku 2006, doposiaľ získal len dve žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov. Boli obavy z delokalizácie priemyslu v dôsledku globalizácie, ktoré viedli k jeho vzniku, neopodstatnené, alebo je priskoro na hodnotenie?

Krátka správa:

K politickej dohode o zriadení Európskeho globalizačného fondu došlo na summite lídrov členských štátov EÚ v decembri 2005. Po spracovaní návrhu Komisie a príprave nariadenia bol fond založený koncom roku 2006. Jeho deklarovaným cieľom je „demonštrovať solidaritu únie pracovníkom, ktorí prišli o svoje miesta v dôsledku liberalizácie obchodu“.

Fond s ročným rozpočtom vo výške 500 miliónov € však od svojho vzniku doposiaľ dostal len dve žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov, a to z Francúzska. To požiadalo o prostriedky vo výške 4 milióny € na preškolenie pracovníkov spoločností PSA Peugeot Citroen a Renault. Francúzsko bolo krajinou, ktorá horlivo obhajovala vznik fondu.

V oboch prípadoch stratilo prácu viac než 1000 zamestnancov, čo je prah, ktorý je potrebné prekročiť, aby boli prostriedky fondu nárokovateľné. Hovorkyňa Komisie potvrdila, že fond spracúva aj ďalšie žiadosti, no prvé sú kritické, pretože stanovia precedens pre budúce.

Nízky počet žiadostí, doručených Globalizačnému fondu, vedie liberálnejších členov Európskej komisie k tvrdeniam, že hrozba delokalizácie priemyslu do Ázie a iných regiónov sveta, na ktorú mal fond odpovedať, bola zveličená.

Francúzska vláda vyhlásila: „Sme prví, ktorí používajú tieto prostriedky. … Je to spôsob, ako môžeme ukázať, že tento fond je tu, aby pomohol ľuďom dostať prácu a dostať sa späť na nohy.“

Nový francúzsky prezident Sarkozy je známy vyhláseniami to tom, že EÚ by mala chrániť svojich občanov pred globalizáciou.

Pracovníci Komisie s liberálnejším postojom si myslia, že rozsah hrozby bol nadnesený a že to „bolo odhalené zriadením Globalizačného fondu“, ktorý navyše nebol „zriadený tak, aby bolo zložité dostať z neho prostriedky“, vyjadril sa v denníku Financial Times nemenovaný pracovník Komisie.

Podľa iných liberálov však fond má význam. Paul Hofheinz z Lisabonskej Rady si myslí: „Globalizácia je pre niektoré komunity zložitá a Komisia musí ukázať, že to uznáva.

Komisia pri návrhu prepokladala, že každoročne o pomoc z fondu môže požiadať 35 000 – 50 0000 pracovníkov.

REKLAMA

REKLAMA