Ženy na slovenskom trhu práce: výzvy

Pracovný trh Slovenska čelí špecifickým výzvam, najmä čo sa týka úlohy žien. Detaily tohto problému si zasluhujú bližšie preskúmanie.

ženy
ženy

 

Pozadie

Reformy legislatívy pracovného trhu sú neoddeliteľnou súčasťou Lisabonskej stratégie EÚ. Jedným z cieľov týchto reforiem bolo zmierniť existujúcu nerovnováhu na trhu práce, kde niektoré sociálne skupiny (starší ľudia, ženy, či invalidní ľudia) boli de facto diskriminovaní, pretože nemali plný prístup k pracovným príležitostiam.

V prípade žien sa diskriminácia prejavuje troma spôsobmi:

  • vyššou mierou nezamestnanosti;
  • vyššou koncentráciou žien na horšie platených pracovných miestach, na nižších pozíciách vo firemnej hierarchii;
  • nižšou úrovňou miezd v porovnaní s mužskými spolupracovníkmi na rovnakých alebo porovnateľných pozíciách.

Hoci celkový stav v EÚ naznačuje pokračujúcu diskrimináciu žien na pracovnom trhu, situácia v jednotlivých členských krajinách sa výrazne líši. Škandinávske krajiny majú podstatne lepšie výsledky než ich južní susedia. To by mohlo byť odrazom tradičných úloh oboch pohlaví v ich kultúrach, ako aj špecifík ich sociálnych systémov – niektoré pripisujú pri sociálnej ochrane väčší význam tradičnej rodine, iné sa viac zameriavajú na poskytovanie dostupných sociálnych služieb.

Slovensko sa prezentuje ako líder v oblasti hospodárskych reforiem, ktoré musí uskutočniť aj zvyšok Únie, ak sa chce stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou založenou na poznatkoch“. Výsledky v mnohých oblastiach sú však rôzne.

Medzi najdiskutovanejšie výzvy patria:

  • investície do vedy, výskumu a rozvoja;
  • vysoká miera nezamestnanosti a veľmi znevýhodnená pozícia niektorých sociálnych skupín;
  • veľké rozdiely medzi regiónmi.

Na tieto nedostatky poukázala aj Komisia vo svojom hodnotení Národných reformných programov (NRP) v januári 2006.

Otázky

Spomínané hodnotenie sa o Reformnom programe Slovenska vyslovilo vcelku pozitívne: „Komisia súhlasí s analýzou hlavných priorít NRP“. Hodnotenie však spomenulo aj niekoľko slabších miest, medzi nimi „vysokú úroveň štrukturálnej nezamestnanosti a „rodovú priepasť“ v platoch, ktorá patrí medzi najväčšie v EÚ.“ Táto správa sa však detailnejšie nezaoberá situáciou žien na slovenskom trhu práce. Pre informácie sa musíme obrátiť na iné zdroje.

Celkové hodnotenie

Svetové ekonomické fórum vypracovalo správu „Posilnenie postavenia žien: Hodnotenie globálnej rodovej priepasti“, ktorá mapuje rozdiely v postavení oboch pohlaví v 58 krajinách. Slovensko na tom nie je ani lepšie, ani horšie než ostatné krajiny EÚ-8.

Krajina

Hodnotenie

Body

Hospodárska

participácia

Ekonomické príležitosti

Politické postavenie

Prístup k vzdelaniu

Zdravie a prosperita

Švédsko

1

5,53

5

12

8

1

1

Nórsko

2

5,39

13

2

3

6

9

Island

3

5,32

17

7

2

7

6

Dánsko

4

5,27

6

1

20

5

2

Fínsko

5

5,19

12

17

4

10

4

Lotyšsko

11

4,60

4

6

10

24

48

USA

17

4,4

19

46

19

8

42

Poľsko

19

4,36

49

30

9

14

30

Slovensko

21

4,3

14

33

29

23

35

Maďarsko

24

4,19

30

3

28

39

40

Česká  rep.

25

4,19

29

4

43

25

REKLAMA

REKLAMA