Zvládate to? Slovenskí primátori na stope utečencov v Nemecku

Slovenských komunálnych politikov počas návštevy Bavorska naviac zasiahlo ľudské a profesionálne nasadenie Nemcov v práci s utečencami. Lepšie raz vidieť ako trikrát počuť, hovorí jeden z účastníkov.

„Zvládneme to,“ povedala svojim občanom nemecká kancelárka Angela Merkelová počas kulminujúcej utečeneckej krízy.

Vyhlásenie, ktoré dnes kde-kto interpretuje ako „pozvanie“ sa pre nemecké samosprávy stalo jednoducho pracovným zadaním. Gro práce s integráciou státisícov utečencov leží na ich pleciach. Finančne prispievajú spolkové krajiny.

Ako v Bavorsku počuli slovenskí návštevníci, zvládnuť situáciu by bolo nemysliteľné bez politickej podpory z najvyšších miest a najmä bez podpory ľudí.

„Pýtal som sa jedného pána, prečo to robí. Bol už na dôchodku a utečencom sa venuje každý deň. Povedal mi: ‘Viete, ja som kresťan a moja viera mi hovorí, že ľuďom treba pomáhať’,“ rozpráva o jednom z najsilnejších dojmov z cesty primátor Svidníka Ján Holodňák.

Masívna podpora miestnych komunít a dobrovoľníkov pri zvládaní príchodu rekordného počtu utečencov sa v Nemecku ukázala ako kľúčová.

„Pre mňa to bolo prekvapujúce, lebo u nás je verejnosť úplne inak nastavená a neviem, či by sme to takto dokázali.“

Holodňák bol jeden z pätice slovenských komunálnych politikov, ktorí v septembri prejavili záujem o trojdňovú informačnú cestu do Bavorska. Výjazd sa podarilo zrealizovať vďaka nápadu Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) a slovenského zastúpenia nemeckej Nadácie Friedricha Eberta.

Stretli sa s desiatkami ľudí, ktorí priamo pracujú s utečencami, prípadne majú v kompetencii súvisiace procesy na miestnej úrovni. Slovákom vysvetľovali, ako sa samosprávy postavili k situácii v čase, kedy napríklad do mesta Passau prichádzalo 5 až 10 tisíc utečencov denne.

„Lepšie raz vidieť ako trikrát počuť, potom už budete mať iný názor,“ hodnotí návštevu primátor Svidníka.

Nie či, ale ako

Diskusiu o tom, či prijímať alebo neprijímať utečencov v tomto prostredí nikto nevedie. Ľudia, s ktorými prišli slovenskí komunálni politici do kontaktu neboli žiadni „slniečkári“, mali veľmi realistický pohľad, vysvetľuje riaditeľka CVEK Elena Gallová Kriglerová.

Otvorene hovorili aj o tom, kde cítia svoje rezervy.

To potvrdzuje aj Holodňák. Stretnutie s primátorom 150-tisícového Regensburgu vnímal ako „úprimné a ľudsky silné“.

Holodňáka zaujímalo, ako prebiehala komunikácia s občanmi.

„(Primátor Regensburgu) pripustil, že časť verejnosti utečencov odmietala, ale vysvetľovaním, stretávaním sa s občanmi sa podarilo prelomiť verejnú mienku tak, že väčšina je nastavená pozitívne a mnoho z nich priamo a najmä dlhodobo pomáha,“ rozpráva svidnícky primátor.

„Hovorili, že nič nenahradí osobnú skúsenosť a že je potrebné vtiahnuť týchto ľudí do života mesta.“

Nemecké hodinky

Nemecko prerozdelilo milión utečencov po celej krajine. Asi polovica stále čaká na spracovanie svojej žiadosti o azyl, mnoho z nich ho ani nedostane.

„Ľudskosť sa mieša s profesionálnou pripravenosťou a úradmi, ktoré idú ako švajčiarske hodinky,“ hodnotí Holodňák.

Elena Kriglerová z CVEK zdôrazňuje kľúčovú úlohu politického leadershipu v administratívnom a logistickom zvládaní náporu utečencov. Samosprávy museli naberať a preorganizovať veľké počty pracovníkov. Ľudí zo sociálneho odboru presunuli z kancelárií do miest prvého kontaktu, často improvizovaných pracovísk ako sú telocvične.

„Keď sa odtiaľ vrátili, tak povedali, že prvýkrát robili niečo, čo dávalo zmysel. Administratíva sa rozširovala, preskupovala, na všetko vznikali majú koordinačné centrá. Hoci sa veci diali ad hoc, všetko mali riadne premyslené,“ dodáva Kriglerová.

To, čo je napríklad v Nórsku plne profesionalizované, vrátane tlmočníckych služieb, v Nemecku zabezpečujú dobrovoľníci. „Pre slovenský kontext je toto absolútne nevídané“, hovorí odborníčka.

Ľudský prístup je podľa nej všadeprítomný. Vidieť to aj na jazyku. Nehovoria o utečencoch ale o našich ‘hosťoch’, ‘klientoch’, ‘ľuďoch na úteku’.

Na rozdiel od Slovenska nepoznajú povinnú trojtýždennú karanténu a chápu, že ak sa v nejakej inštitúcii nachádza niekoľko sto ľudí, môže dochádzať k napätým situáciám. Rátajú s tým a nepripisujú to etnicite.

Informačná cesta do Bavorska

Slovenské otázky

Otázky zo Slovenska majú často rovnaký obsah: miera kriminality, bezpečnosť, aké dávky utečenci dostávajú, koľko z nich pracuje a či neberú prácu iným.

„Na Nemcoch bolo vidno, že im niektoré otázky boli čudné, ale vždy na nich odpovedali veľmi dobre,“ konštatuje Elena Kriglerová.

Policajt trpezlivo naťuká do počítača a vysvetlí, že ak sa štatistiky očistia od trestného činu nelegálneho prekročenia hranice, incidentov je až na pár malých krádeží v obchodoch a bitky v záchytnom tábore, málo.

Pokiaľ ide o skutočnú integráciu, Nemci vedia, že tá ešte len začína.

Podľa Kriglerovej si uvedomujú, že to ešte nemajú celkom uchopené, ale pracujú na tom.

„Nedávno bol prijatý integračný zákon, ktorý mnohé od utečencov vyžaduje, ale zároveň počíta s asistenciou. Na úradoch práce pochopili, že utečenci môžu pomôcť nemeckému trhu práce, ale nebude to zajtra ani pozajtra“, dodáva Alena Chudžíková z CVEK.

Po roku majú zamestnaných 11 % utečencov, čo považujú za obrovský úspech. Úspešnú integráciu na trhu práce očakávajú v horizonte 5-8 rokov. Fabriky ako BMW ponúkajú niekoľkotýždňové stáže.

Potrebujeme pomoc

Do politických diskusií sa počas cesty nechcel veľmi púšťať nikto. „Sme zo samosprávy, nevyriešime problémy sveta,“ hovorí Holodňák. Pripúšťa ale, že sa ich hostitelia pýtali aj na slovenský postoj k utečencom.

„Prezentovali sme, že sme proti kvótam, ale na dobrovoľnej báze sme ochotní pomôcť“, povedal.

„Keď som sa pýtal, ako sa na naše stanoviská dívajú, jeden z tých ľudí mi povedal: ‘Viete, ja som úradník, nie politik, ale už sme vyčerpaní a potrebujeme pomoc.’ (…) Momentálne je tam kľud, ale myslím si, že očakávajú pomoc od ostatných štátov Európskej únie“, hovorí primátor Svidníka.

Takto apel vnímala počas cesty aj Kriglerová.

„Nechceli to veľmi komentovať, ale vždy povedali, že táto situácia sa dá zvládnuť, ale ak by to malo pokračovať, tak budú potrebovať pomoc.“

FES: Slovenski primatori v Bavorsku

Čo si z toho zoberie Slovensko?

Odborníčky z CVEK-u upozorňujú, že mnohé z princípov, ktoré sa v rámci integrácie úspešne uplatňujú v Nemecku alebo iných krajinách sú univerzálne a dajú sa využiť pre akúkoľvek znevýhodnenú skupinu.

V slovenských podmienkach napríklad pre Rómov.

Primátor Holodňák súhlasí: „Niekedy sa tvárime, ako keby sa nás to netýkalo.“

„Aj pobyt v Nemecku mi ukázal, že medzi tých ľudí musíte ísť, musíte s nimi v dobrom slova zmysle zdieľať starosti aj radosti. Je tu priestor pre samosprávu a cítim, že ťaháme za kratší koniec.“

Podľa vlastných slov pochopil, že ak by sa Nemci tvárili, že sa ich to netýka, „máme obrovský problém“.

Odborníčky na integráciu menšín tvrdia, že Slovensko má unikátnu šancu. Nemusí v integrácii znevýhodnených skupín robiť 40 rokov chyby, ktoré robili iné štáty.

„Potrebujeme hovoriť o tom, čo bude, keď k nám raz nejakí migranti prídu. A oni skôr či neskôr prídu,“ hovorí Alena Chudžíková.

„Ak budú ľudia vedieť, čo sa bude diať, keď prídu, vytratí sa aj rozmer neistoty.“

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA