Medzinárodná komunita pripravuje „Parížske dohody“ o utečencoch a migrantoch

Hoci sa situácia na Európskom kontinente v otázke migračnej vlny zmiernila, šok z pomalých reakcií prinútil teraz OSN aj Európsku úniu k štruktúrovanejšej diskusii.

Pomer migrantov na celkovom počte obyvateľov na svete ostáva rovnaký, teda 3,5 percenta. Ich celkový počet sa ale s nárastom svetovej populácie výrazne zvýšil. Hoci je migrácia stará ako ľudstvo samo, šok, ktorý od roku 2015 prežívala Európska únia v súvislosti s nárastom počtu osôb, ktoré opúšťali svoje domovy a prúdili do Európy, bol skutočný.

Nejednotná a vystrašená Únia v tomto smere ukázala nečakanú tvár, ktorej často krát chýbala solidarita a základné implikácie pri dodržiavaní zákonov. „Krízu preferujeme nazývať politickou krízou,“ povedala riaditeľka Európskej rady pre utečencov a exilantov (ECRE), Catherine Woolardová.

Hoci migračná aj politická kríza v tomto smere sčasti utíchla, stále nie je zažehnaná. Zhodli sa na tom panelistky diskusie Utečenci a migrácia: Ako ďalej?

Kedy sa človek stáva utečencom?

Nie migračná, ale politická kríza v Európe

Hoci krízu v pravom slova zmysle v migrácii Medzinárodná organizácie pre migráciu nevidí, napriek tomu existuje niekoľko elementov, ktoré celú situáciu okolo migračnej vlny, najmä zo Sýrie, zhoršovali.

„Európa nebola na situáciu pripravená, napriek tomu, že sa stav zhoršoval už od roku 2013. Na druhej strane boli potom migranti nútení prísť do Európy nelegálne,“ hovorí o problémoch, ktoré na ceste do Európy vznikali, Zuzana Vatráľová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu.

Podľa Catherine Woolardovej problém tvorili aj jednotlivé členské štáty a najmä „absencia kolektívnej odpovede“. Hoci súhlasí s názorom, že rýchla aktivita bola zo strany Únie potrebná, niektoré kroky jednoducho neboli ani efektívne, ani správne.

„Skôr ako prepisovať zákony v Európe, by sa Únia mala zamerať na dodržiavanie už existujúcich predpisov,“ pripomenula riaditeľka organizácie ECRE.

Utečenci a migrácia: Dojmy a pojmy

Na celoeurópskej úrovni sa vyvíjali viaceré iniciatívy, ktoré mali minulej i súčasnej situácii napomôcť. Ako pripomenula aj Blanka Timurhan z Migračného úradu pri Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, odštartovali sa aj rozličné menšie, regionálne a lokálne spolupráce, ktorých súčasťou bolo aj Slovensko.

„Slovenská republika je zapojená aj do regionálneho projektu s krajinami V4, ktorého cieľom je nachádzať alternatívne spôsoby riešenia migračnej a utečeneckej krízy,“ doplnila.

Čítajte aj: Slovensko má silnú tradíciu prijímania utečencov

OSN pripravuje prelomové dohody

Migračná kríza prebrala ale zo spánku aj medzinárodné spoločenstvo na úrovni Organizácie spojených národov. „Dôvodom tohto odhodlania bola vo veľkej miere aj kríza na európskom kontinente,“ vysvetlila Catherine Woolardová.

Krajiny OSN sa minulý rok rozhodli pristúpiť k takzvanej Newyorskej deklarácii o utečencoch a o migrácii. 193 krajín touto cestou prejavilo presvedčenie, že migrácia je zásadnou globálnou otázkou.

Na jej základe svetové spoločenstvo, štáty, neziskové organizácie, ale v niektorých prípadoch aj jednotlivci, začali pripravovať dva globálne kompakty, teda svetové dohody, jednu o bezpečnej a legálnej migrácii, druhú o utečencoch.

„Ide o dva samostatné dokumenty, z toho dôvodu, že utečencov chráni Ženevský dohovor. Migranti na druhej strane nie sú krytí žiadnou ochrannou deklaráciou, ktorá by uchránila ich práva aj na ceste,“ vysvetlila Zuzana Vatráľová.

Podľa Zuzany Vatráľovej je cieľom kompaktu o migrácii „dosiahnuť bezpečnú a riadenú migráciu, a najmä regulovanú migráciu v rámci zákonov“. Pôjde teda o snahu prejsť z reakčného druhu politiky štátov na migráciu, na riadenie alebo správu migrácie.

„Parížsky dohovor” o migrácii a o utečencoch, ako sa týmto kompaktom hovorí, ale podobne, ako dohoda o klíme, nebude právne zaväzujúca. Ak sa ale štáty najmä na kompakte o migrácii dohodnú, išlo by o prvú deklaráciu OSN o migrácii vôbec.

Návraty migrantov a spolupráca s tretími krajinami sú stále plné otáznikov

Európska únia sa snaží aj voči pripravovaným kompaktom nastaviť k téme spoločný postoj. Medzinárodná komunita ale Úniu kritizuje za to, že posúva kompakty do podoby, zodpovedajúcej politickému vývoju ostatných dvoch rokov v Európe. Dôraz údajne kladie najmä na obmedzovanie nelegálnej migrácie a možné migračné návraty.

Európska rada pre utečencov a exilantov ale upozorňuje na vážnosť rozhodnutia ktorehokoľvek štátu vracať migrantov do krajiny mimo Európskej únie. Príkladom je dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorú mnohé medzinárodné organizácie kritizovali. Turecko nie je bezpečnou krajinou pre utečencov ani podľa ECRE.  „Ani z pohľadu občianskej spoločnosti by (ale) nebolo správne hovoriť o tom, že Dohoda je príšerná. Niečo sa muselo urobiť,“ vysvetľuje Catherine Woolardová.

Nevylučuje, že dohody aj s inými krajinami by mohli priniesť svoje výsledky v manažmente migrácie. Pri spolupráci s krajinami ako Líbya ale vyvstáva podľa Catherine Woolardovej viacero problémov.

V prvom rade je podľa nej otázne, kto je v Líbyi pre Európsku úniu partnerom. Talianska vláda dnes napríklad vstupuje do viacerých dohôd s ozbrojenými skupinami, pričom „etika týchto dohôd je viac ako problematická,“ hovorí Woolardová.

Druhým bodom sú podmienky v táboroch v tejto krajine. Rovnako otázne sú aj spolupráce s jednotlivými zložkami spoločnosti v Líbyi, napríklad s pobrežnou strážou. „Ak v Stredozemnom mori vytiahne z vôd migranta líbyjská či turecká hliadka, pre Európu prestáva byť tento človek problémom a je nám jedno, kam ho odvezú,“ dopĺňa riaditeľka ECRE.

Od kláštorov a nórskeho polárnika až po globálnu dohodu o utečencoch

Počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie bola téma návratov nosnou témou v tejto oblasti. Slovensko je stále presvedčené, že pomoc krajinám pôvodu má zmysel.

Podľa Blanky Timurhan leží riešenie koordinácie migračných vĺn blízko domova migrantov. Zároveň však upozornila aj na potrebu rozšírenia konceptu dobrovoľných návratov.

„Dnes existuje množstvo spôsobov, ako pomáhať: či už cez priamu pomoc, formou rozvojovej pomoci, cez vysielanie expertov, až po ponúknutie možnosti aby ľudia mohli prísť do Európy na základe istých pravidiel,“ doplnila riaditeľka odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce na Migračnom úrade Slovenskej republiky.

 

Článok vznikol v nadväznosti s panelovou diskusiou Utečenci a migranti: Ako ďalej?, ktorú v Bratislave zorganizovala Liga za ľudské práva a Nadácia Friedricha Eberta.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA