Orbán kritizuje “násilné” pretláčanie relokácií

Maďarský premiér odsúdil EÚ za „násilné“ pretláčanie plánu relokácie žiadateľov o azyl. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ akceptuje, ale migračnú politiku meniť nebude.

Maďarský premiér Viktor Orbán včera (7. septembra) zaútočil na EÚ. Dôvodom je rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré zamietlo slovensko-maďarskú žalobu proti dočasnej schéme relokácie utečencov.

Podľa Orbána snaha prinútiť Maďarsko participovať na schéme hraničí s „násilím“.

Súdny dvor EÚ zamietol žaloby Slovenska a Maďarska na kvóty

Maďarsko je medzi krajinami, voči ktorým začala Komisia konanie pre neplnenie členských povinností, keďže sa odmietajú zapojiť do relokačnej schémy. V utorok predseda Komisie Juncker v liste maďarskému premiérovi napísal: „Solidarita nie je jedlom podľa vlastného výberu.“

Orbán, ktorý nazval v minulosti imigráciu „trójskym koňom terorizmu“, tvrdí, že ho Junckerova reakcia „zarazila a zmiatla“.

„Interpretácia princípu solidarity popísaná vo vašom liste v podstate mení Maďarsko na krajinu imigrantov, proti vôli maďarských ľudí“, píše Orbán v liste Junckerovi, uverejnenom aj na stránkach vlády.

„Podľa môjho názoru toto nie je solidarita, toto je násilie.“

Na rozdiel od iných členov Európskej únie, Maďarsko nemalo „koloniálnu minulosť“, tvrdí Orbán.

„Tieto veľké členské štáty sa stali krajinami imigrantov, kvôli zodpovednosti vychádzajúcej z koloniálnej minulosti.“

„Maďarsko, na druhej strane…, sa nechce stať krajinou imigrantov a nemôže akceptovať, keď ho nútia zmeniť to.“

Maďarsko naďalej odmieta kvóty, vláda to listom odkázala Komisii

Maďarsko politiku nemení

Napriek zamietnutiu žaloby na povinné kvóty Súdnym dvorom EÚ, Maďarsko nebude meniť migračnú politiku, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán.

Podľa tlačovej agentúry MTI Orbán povedal, že rozhodnutie súdu „musíme zobrať na vedomie, pretože nesmieme ohrozovať základy EÚ“, no nevidí ho ako dôvod na zmenu politiky, ktorá migrantov odmieta.

Maďarský hraničný plot

Počas migračnej krízy v 2015 prešlo Maďarskom asi 400 000 ľudí, prevažne zo Sýrie. Smerovali do západo- a severoeurópskych krajín.

Budapešť reagovala postavením múru na južnej hranici so Srbskom a Chorvátskom. Na jeho ochranu najala aj 3 000 „pohraničných lovcov“.

Hranice postupne zatvárali aj ostatné krajiny na tzv. balkánskej ceste. V marci 2016 tok utečencov cez ňu prakticky zastal.

Stavba maďarského plota stála asi 800 miliónov eur. V liste zaslanom 31. augusta Orbán od Junckera žiadal, aby polovicu z tejto sumy preplatila EÚ. Požiadavku zopakoval aj neskôr.

„Plot a maďarskí pohraniční lovci nechránia len Maďarov, ale aj Rakúšanov, Nemcov a ostatných občanov Európskej únie“, povedal maďarský premiér.

Juncker začiatkom týždňa vyhlásil, že je spolu s Európskou komisiou „stále pripravený“ spolupracovať s Maďarskom na tvorbe efektívnejšej a spravodlivej migračnej politiky.

 

REKLAMA

REKLAMA