Škandál “práčovňa”: Ako mal Azerbajdžan podplácať európskych politikov

Baku údajne korumpovalo niektorých poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Azerbajdžan v rokoch 2012 až 2014 v rámci schémy na prepieranie peňazí minul 2,1 miliardy eur, ktoré zainvestoval vo viacerých firmách z krajín Európskej únie, a tiež na kupovanie vplyvu a hľadanie podpory v zahraničí pre azerbajdžanské záujmy, vrátane ovplyvňovania niektorých poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE).

Z príjmu financií z nejasných zdrojov sa tešilo aj 20 belgických firiem, uviedla tlačová agentúra Belga.

V utorok (5. septembra) zverejnený prieskum s názvom “práčovňa” (laundromat), ktorý spoločne predstavili americký Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) a desať európskych publikácií (napríklad Le Monde z Francúzska, Süddeutsche Zeitung z Nemecka, The Guardian z Británie či Berlingske z Dánska), odhalil viac ako 16 tisíc transakcií v rámci uvedenej 2,1-miliardovej sumy.

Za lepší imidž Azerbajdžanu

Denník Le Monde uviedol, že tieto prevody sú “nepochybne len špičkou ľadovca” a spresnil, že za prevodmi stáli štyri spoločnosti so sídlom vo Veľkej Británii (LCM Alliance, Metastar Invest, Polux Management a Hilux Services) tajne prepojené na vládny režim Azerbajdžanu, pričom samotné transakcie sa vykonávali prostredníctvom estónskej dcérskej spoločnosti Danske Bank. Podľa údajov The Guardian tieto spoločnosti už boli zrušené.

Danske Bank v marci upozornila, že využívali jej pobočku v Estónsku v období, keď tamojšie postupy proti praniu špinavých peňazí boli nedostatočné. Medzitým Estónci prijali nevyhnutné opatrenia na odstránenie týchto postupov.

Kaspický plyn naráža na ceste do Európy na ľudské práva

Analýza schémy prepierania peňazí s pochybným dôvodom podľa Le Monde odhalila, že tieto zdroje slúžili na financovanie životného štýlu predstaviteľov režimu tejto kaukazskej krajiny.

Ďalším cieľom bolo nakupovanie vplyvu v zahraničí v prospech dobrého mena Azerbajdžanu, čo znamená zmiernenie kritík voči represívnej politike prezidenta Iľhama Alijeva, ktorý je pri moci už 14 rokov, alebo podporu pre azerbajdžanský postoj v spore s Arménskom o Náhorný Karabach.

Podplácanie v Rade Európy

Le Monde rovnako upozornil, že časť z prepraných peňazí smerovala na niektorých bývalých členov PZ RE, ktoré sa zameriava na dodržiavanie ľudských práv.

Rada Európy v júni tohto roku vymenovala troch odborníkov na vyšetrenie obvinení z korupcie niektorých členov PZ RE, ktorých “podplatila” azerbajdžanská strana výmenou za hlasovanie proti správe PZ RE odsudzujúcej situáciu politických väzňov v Azerbajdžane.

Maďarsko chce viac spolupráce s Azerbajdžanom. Zaujíma ho plyn

Tlačová agentúra Belga v tejto súvislosti uviedla, že vyše 20 belgických spoločností v tomto období profitovalo zo “špinavých peňazí” pôvodom z Azerbajdžanu, najväčšie z nich boli telekomunikačná spoločnosť Belgacom (cez dcérsku firmu Belgacom International Carrier Services), ktorá dostala 173 392 eur a pravdepodobne z jej služieb profitoval nemenovaný klient v Iráne, ktorý vtedy čelil medzinárodným sankciám.

Ďalšia známa belgická firma, chemický koncern Solvay, dostal z rovnakých zdrojov 61 950 eur, pričom firma neposkytla vysvetlenie, o aký typ transakcie išlo.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA