Slovenská žaloba na utečenecké kvóty dostala na súde prvú ranu

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ navrhuje slovenskú a maďarskú žalobu zamietnuť. V posudku vyvracia všetkých sedem argumentov, ktoré žaloba obsahuje.

Kvóty ako dočasný mechanizmus „skutočne a primerane“ prispievajú k pomoci Grécku a Taliansku, argumentuje generálny advokáta Yves Bot.

Súdny dvor EÚ dnes zverejnil jeho stanovisko k slovenskej a maďarskej žalobe na rozhodnutie Rady EÚ o tzv. dočasných utečeneckých kvótach.

Obe krajiny tvrdili, že rozhodnutie sprevádzali procesné chyby, prípadne bolo prijaté na zlom právnom základe v Lisabonskej zmluve a tiež že nešlo o vhodný spôsob ako riešiť migračnú krízu.

Rozhodnutie od Slovenska žiadalo priebežne v rámci relokácií (kvót) prijať 902 žiadateľov o azyl z Grécka či Talianska. Neskôr sa tieto počty znižovali, kedže osôb vhodných na relokáciu, bolo menej ako pôvodne predpokladaných 120 000 tisíc.

Nemenovaný zdroj z prostredia Európskej komisie v apríli uviedol, že Komisia by bola uspokojila aj s ústretovým gestom, v rámci ktorého by Slovensko prijalo aspoň stovku ľudí.

Strany sporu

Slovensko podalo žalobu v decembri 2015, Maďarsko sa pridalo neskôr. Ako vedľajšia strana do sporu na strane Slovenska a Maďarska vstúpilo aj Poľsko, hoci to pôvodne za rozhodnutie Rady o dočasných kvótach hlasovalo.

Rady sa zastala Komisia, Belgicko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Francúzsko, Luxembursko a Švédsko, teda krajiny s najvyšším počtom utečencov na svojom území.

V slovenskej žalobe je všetko

Generálny advokát navrhuje žaloby podané Slovenskom a Maďarskom zrušiť.

Nebol to legislatívny akt

Vyvracia argument, že nariadenie malo byť prijaté ako riadny legislatívny akt, na ktoré platí iný, formálnejší postup. Slovensko tvrdilo, že keďže dočasné kvóty zasahujú do tzv. dublinského nariadenia (o tom, ktorá krajina je zodpovedná za azylantov v EÚ), ktoré je legislatívou, mali byť aj kvóty prijímané ako legislatíva.

Mimoriadne a dočasné

Bot ale tvrdí, že článok 78 ods. 3 ZFEÚ (Lisabonskej  zmluvy), na základe ktorého boli kvóty ako mimoriadne a dočasné opatrenie prijaté, nehovorí o legislatívnych aktoch. Kvóty mali platiť od septembra 2015 do septembra 2017, nemenili dublinské nariadenie natrvalo.

Článok podľa jeho názoru jasne oprávňoval Radu prijať rozhodnutie, spôsobom, akým ho prijala.

Preto neplatí ani výčitka, že do procesu prijímania mali byť zaangažované aj národné parlamenty ako sa to deje u európskej legislatívy.

 

Právnička: Žalovať dočasné a núdzové opatrenie je nezmysel

Rozhodnutie nešlo proti Európskej rade

Slovensko tiež tvrdilo, že rozhodnutie o kvótach odporuje skoršie prijatým záverom Európskej rady (summit hláv štátov a vlád), ktoré hovorili, že členské štáty majú rozhodnúť konsenzom o prerozdelení utečencov pri zohľadnení špecifickej situácie každého členského štátu.

Bot si nemyslí, že to je prekážkou neskoršieho rozhodnutia Rady ministrov, pretože závery summitu sa vzťahovali na iný návrh premiestnenia 40 tisíc osôb, ako odpoveď na prílev migrantov v roku 2014 a 2015.

Komisia aj Parlament súhlasili

Z procesného hľadiska Slovensko namietalo aj to, že keďže došlo v rozhodnutí o kvótach k zmenám oproti návrhu Komisie, malo byť na Rade prijaté jednomyseľne. Generálny advokát hovorí, že to tak nie je, keďže Komisia proti zmenám neprotestovala.

Nebola podľa neho potrebná ani ďalšia konzultácia s Európskym parlamentom. Ten okrem toho mechanizmus kvót viackrát politicky v hlasovaním podporil.

Kvóty mohli dosiahnuť sledovaný cieľ…

Žaloba tiež argumentovala, že prerozdeľovanie nedosahuje cieľ, ktorým je zvládanie migračnej krízy a ako také je neprimerané z podstaty. Tu Bot hovorí, že rozhodnutie naopak „automaticky prispieva k zníženiu značného tlaku na grécky a taliansky azylový systém“.

Slabá účinnosť, teda že relokácie sa diali len pomaly a nie v počtoch akých sa mali, „nespochybňuje jeho vhodnosť v čase prijatia“.

…to, že nefungujú, je chyba toho, že sa nevykonali.

Retrospektívne úvahy o miere účinnosti kvót, inými slovami o tom, čo často hovorí slovenská vláda, že „kvóty nefungujú“, v tomto podľa generálneho advokáta nehrá úlohu.

Účinnosť je navyše možné vysvetliť rôznymi dôvodmi, napríklad aj čiastočnými qlebo úplným nevykonaním rozhodnutia niektorými štátmi, vrátane Slovenska a Maďarska, „čo je v rozpore so zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia bremena členských štátov v oblasti azylovej politiky“.

Názor generálneho advokáta nie je pre Súdny dvor EÚ záväzný, má len poradnú povahu. Sudcovia od momentu jeho zverejnenia začínajú vo veci svoju poradu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA