Slovenská žaloba na utečenecké kvóty sa začína prejednávať

Slovensko a Maďarsko dnes vysvetľovali žalobu na rozhodnutie o utečeneckých kvótach pred Súdnym dvorom EÚ. Rozhodnutie má padnúť do konca roka.

Sudcovia Súdneho dvora Európskej únie si na dnes predvolali zástupcov Slovenskej republiky a Maďarska, aby vysvetlili dôvody, prečo sa ich vlády rozhodli na súde zažalovať rozhodnutie Rady EÚ (členské krajiny) z 22. septembra 2015 o prerozdelení 120.000 migrantov z Grécka a Talianska podľa národných kvót.

Po vypočúvaní, ktoré sa začalo ráno o 9.00 h, sa rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tejto veci dnes neočakáva. Podľa informácií zo súdneho prostredia generálny advokát tejto inštancie Yves Bot v priebehu najbližších mesiacov vypracuje svoje stanovisko k obom žalobám. Očakáva sa, že samotný rozsudok padne až na konci tohto roka.

V slovenskej žalobe je všetko

Maďarsko aj Poľsko

Ako prvá podala žalobu kvôli kvótam pre utečencov vláda Slovenskej republiky 2. decembra 2015, o deň neskôr rovnakým spôsobom zareagovala aj maďarská vláda. Maďarsko a Slovensko, podobne ako Česká republika a Rumunsko v septembri 2015 za prijatie kvót nehlasovali, Fínsko sa zdržalo hlasovania.

Na súde dnes ako prvá dostala slovo zástupkyňa Slovenska, potom svoje argumenty predniesol maďarský zástupca a do tretice dostala priestor na vyjadrenie v prospech Slovenska a Maďarska aj poľská delegácia, aj napriek tomu, že Poľsko v septembri 2015 za kvóty pre utečencov hlasovalo. Neskôr sa však Varšava v rámci tohto sporu pridala na stranu svojich partnerov z Vyšehradskej štvorky.

Predstavitelia Slovenska a Maďarska, ktorí svoje krajiny oficiálne zastupujú pred súdnymi inštitúciami EÚ, zdôraznili, že rozhodnutie Rady EÚ zo septembra 2015, keď sa o kvótach pre utečencov hlasovalo kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne, považujú za politické. Slovenská delegácia toto rozhodnutie označila aj za “neadekvátne a neúčinné” a pripomenula bod žaloby, podľa ktorého boli rozhodnutím Rady EÚ porušené princípy zastupiteľskej demokracie, rovnováhy medzi inštitúciami EÚ, ako aj spravovania verejných záležitostí.

Zástupkyňa Poľska v Luxemburgu upozornila aj na bezpečnostné riziká súvisiace s kvótami pre utečencov, keďže dohodnutý program ich prerozdeľovania podľa jej slov neumožňuje kontrolovať žiadateľov o azyl a účinne čeliť rôznym bezpečnostným hrozbám.

Primerané rozhodnutie?

Slovenská aj maďarská delegácia na pôde Súdneho dvora EÚ upozornili, že cieľ, ktorý EÚ sledovala presadením národných kvót, neriešil podstatu utečeneckej krízy a dal sa dosiahnuť aj odlišným spôsobom. Napríklad zlepšením ochrany vonkajších hraníc EÚ a účinnejšou návratovou politikou v prípade tých migrantov, ktorí nespĺňajú kritériá na udelenie azylu. Obe krajiny ako argument vo svoj prospech použili aj údaje, podľa ktorých bolo do 5. mája tohto roka presunutých len 18.119 z pôvodne zamýšľaného počtu 120.000 azylantov.

Postoj Rady – v rámci dnešného vyjasňovania stanovísk – je taký, že v čase prijatia rozhodnutia o kvótach pre 120.000 utečencov bolo toto rozhodnutie adekvátne a primerané vtedajšej situácii, keď Grécko a Taliansko čelili nevídanému náporu nelegálnych migrantov. Predstaviteľka Rady EÚ sudcov v Luxemburgu upozornila na skutočnosť, že hromadný a rýchly príliv utečencov prichádzajúcich v roku 2015 do Grécka a Talianska ohrozoval existenciu schengenského priestoru.

 

Právnička: Žalovať dočasné a núdzové opatrenie je nezmysel

 

TASR mala záujem požiadať o stanovisko vedúcu slovenskej delegácie v tomto spore. Ministerstvo spravodlivosti SR však upozornilo, že rozhodnutím predsedu Súdneho dvora EÚ je meno zástupcu SR v tomto konaní utajované.

Kaliňák: Nebola to nepredvídateľná situácia

Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) nechce predpovedať, ako by sa mohlo vyvíjať rozhodovanie o žalobe Slovenska proti povinným kvótam na prerozdelenie utečencov. “Keby to posudzovali naozaj racionálne, tak v tomto prípade došlo k porušeniu niekoľkých bodov tak, ako je to aj v žalobe,” povedal dnes po rokovaní vlády.

Poukázal, že takéto opatrenia sa majú použiť pri neočakávaných a nepredvídateľných situáciách, za ktoré migračnú krízu nepovažuje. “Dalo sa to naozaj dobre predpokladať, preto to nebolo použité správne, nehovoriac o dohodách Európskej rady na úrovni premiérov, ktorá bola odlišná od toho, ako hlasovanie zbehlo počas luxemburského predsedníctva,” poznamenal Kaliňák.

Kvóty “v ružovom”

Nesprávnosť povinných kvót potvrdzuje podľa neho aj reálny život. “Keď sme pred dvoma rokmi hovorili, že to fungovať nebude, tak to ani nefunguje. Po dvoch rokoch je relokovaných ani nie desať percent všetkých žiadateľov, ktorý sa mali nachádzať na území Grécka a Talianska,” podotkol. Upozornil, že maltské predsedníctvo napriek tomu opäť prichádza s návrhom kvót “v ružovom”.

“Mám pocit, že sa nevieme dostatočne dobre poučiť, ale je to vec, ktorá je asi súčasťou štandardného súboja, ktorý musíme zviesť,” skonštatoval Kaliňák. Prípadné rozhodnutie o kvótach v prospech Slovenska by podľa neho malo význam najmä do budúcna, keďže Európska únia nečelila poslednej migračnej kríze.

REKLAMA

REKLAMA