Slovensko sa angažuje v žalobe proti občianskej iniciatíve s menšinovou tematikou

Slovensko sa pridalo k rumunskej žalobe na európsku občiansku iniciatívu "Minority SafePack" ako vedľajší účastník. Rumunsko tvrdí, že Európska komisia nemá v tejto oblasti právomoci a nemala iniciatívu zaregistrovať ako prípustnú.

Občianska iniciatíva vyzýva EÚ, aby zlepšila ochranu príslušníkov národnostných a jazykových menšín a posilňovala kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v únii.

Európska občianska iniciatíva je nástroj participatívnej demokracie, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Po splnení konkrétnych podmienok (najmä zber milióna podpisov) umožňuje občanom požadovať od Európskej komisie konkrétne návrhy.

Organizátori Minority SafePack žiadajú „politické opatrenia v oblasti regionálnych a menšinových jazykov, vzdelávania a kultúry, ako aj regionálnej politiky, účasti, rovnosti, audiovizuálnych a iných mediálnych obsahov, a taktiež regionálnej (štátnej) pomoci.“

Registrácia na druhý pokus

Kľúčovým momentom pre každú občiansku iniciatívu je registrácia. V rámci nej Európska komisia vopred posudzuje, či predmet iniciatívy spadá pod jej právomoci. Až po rozhodnutí o registrácii môžu organizátori začať zber podpisov.

Komisia pri prvom pokuse o registráciu Minority SafePack iniciatívu zamietla z odôvodnením, že požaduje veci, ktoré nespadajú do jej kompetencií.

Organizátori napadli toto rozhodnutie na Všeobecnom súde EÚ. Na ich stranu sa ako strana sporu pridalo Maďarsko. Európsku komisiu zase podporilo SlovenskoRumunsko.

Organizátori tvrdili, že Komisia nepovedala, ktoré z 11 orientačných konkrétnych návrhov (využitie eurofondov, zmena pravidiel volieb do EP a pod)  nespadajú do jej právomocí a že mali byť preskúmané samostatne. Neprípustnosť niektorých z nich podľa nich ešte nie je dôvod zamietnuť celú iniciatívu.

Všeobecný súd im dal vo februári za pravdu. Európska komisia následne iniciatívu čiastočne zaregistrovala v marci. Po novom už nežiada prijať „sériu legislatívnych aktov“ ale „politické opatrenia“.

Rumunská žaloba so slovenskou podporou

Marcové rozhodnutie o registrácii napadlo v júni na Súdnom dvore EÚ Rumunsko.

K rumunskej žalobe sa pridala aj Slovenská republika. Pre EurActiv.sk to potvrdilo slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

“Potvrdzujeme, že Slovenská republika podporuje Rumunsko v konaní proti Európskej komisii, ktoré sa týka registrácie Európskej občianskej iniciatívy „Minority Safe Pack“, uviedol riaditeľ komunikačného odboru Igor Skoček.

Slovensko v konaní vystupuje ako vedľajší účastník na strane Rumunska.

Rumunsko sa podľa svojho rezortu diplomacie usiluje touto cestou predísť tomu, aby Európska únia rozšírila svoje legislatívne kompetencie aj na oblasť ochrany práv príslušníkov národnostných menšín.

„V tejto oblasti Európska únia v zmysle základných zmlúv nemá právomoci a nemôže ich ani nadobudnúť iným spôsobom ako rozšírením základných zmlúv,“ cituje agentúra MTI z odpovede rumunského ministerstva zahraničných vecí na jej otázky.

Rumunské ministerstvo súčasne zdôraznilo, že krajina chráni práva všetkých rumunských občanov, ktorí sa slobodne rozhodli hlásiť k niektorej z tamojších národnostných menšín. Súčasne upozornilo, že štát cez menšinové organizácie finančne prispieva na kultúrne podujatia národnostných menšín.

Organizátori Minority SafePack sa v argumentácii za svoju agendu odvolávajú sa na takmer 20 článkov Lisabonskej zmluvy či Charty základných práv. V organizačnom výbore figurujú, okrem iných, aj predseda Výboru regiónov EÚ, Belgičan Karl-Heinz Lambertz alebo rakúsky diplomat Valentin Inzko, ktorý svojho času nahradil vo funkcii špeciálneho vyslanca EÚ pre Bosnu a Hercegovinu Miroslava Lajčáka.

Slovensko inicatívy skrínuje

Pre Slovensko to nie je prvýkrát, čo komunikuje výhrady k registrácii konkrétnej Európskej občianskej iniciatívy.  Za problematickú rezort zahraničia v  minulosti považoval napríklad iniciatívu „Let me vote“, ktorá žiadala volebné právo pre všetkých občanov EÚ v mieste trvalého pobytu aj v parlamentných voľbách daného štátu.

Považovalo to za zasahovanie do právomocí členského štátu. S nevôľou sa pozeralo aj na iniciatívu žiadajúcu odklon od jadrovej energie v EÚ.

Ani jedna z nich v konečnom dôsledku nebola úspešná.

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA