Súdny dvor EÚ zamietol žaloby Slovenska a Maďarska na kvóty

Tzv. dočasné kvóty na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sú podľa európskeho práva v poriadku.

Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu dnes zamietol žaloby Slovenska a Maďarska proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdeľovanie utečencov na základe kvót.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Yves Bot už 26. júla navrhol zamietnuť žalobu oboch krajín.

Žaloby Slovenska a Maďarska sa týkali rozhodnutia Rady EÚ z roku 2015, ktoré bolo reakciou na migračnú krízu a jeho cieľom je pomôcť Taliansku a Grécku čeliť masívnemu prílevu utečencov.

 

Slovenská žaloba na utečenecké kvóty dostala na súde prvú ranu

 

Toto rozhodnutie predpokladá počas obdobia dvoch rokov (do 26. septembra 2017) premiestnenie pôvodne 120.000 osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu z dvoch uvedených krajín do iných členských štátov Únie.

Slovensku pôvodne na základe distribučného kľúča pripadlo 902 utečencov, čo sú 2 % z celkového počtu. Neskôr Komisia komunikovala, že nežiada ani tento počet, kedže ľudí reálne pripravených na relokáciu bolo menej ako sa predpokladalo.

Slovensko však podľa údajov z júla 2017 premiestnilo len 16 ľudí, pričom sa odvolávalo na svoj dobrovoľný záväzok.

 

https://euractiv.sk/rozhovory/spravodlivost-a-vnutro/muschel-europska-migracna-politika-slovensko-by-mohlo-urobit-viac/

 

Súd zamietol žaloby v celom rozsahu.

Legislatívny postup bol podľa neho v poriadku. Slovensko spochybnilo, či sa kvóty mohli prijať ako nelegislatívny akt, ktorý podlieha inému schvaľovaciemu postupu. Rozdiel je napríklad v zaangažovaní národných parlamentov.

Vyvrátil aj argumenty, že rozhodnutie išlo proti duchu záverov Európskej rady (summitu EÚ) ktoré hovorili o “konsenznom” rozdelení utečencov  podobne, ako to urobil už generálny advokát.

Súd sa stotožnil aj s jeho názorom, že platnosť rozhodnutia sa nedá spochybňovať na základe spätných úvah o miere účinnosti rozhodnutia.

Slovensko opakovane tvrdí, že rozhodnutie sa ukazuje ako neúčinné a dokaldá to relatívne nízkymi číslami relokácií.

Sudcovia sú však toho názoru, že Rada EÚ pri prijímaní rozhodnutia nemala prečo a ani nemohla predvídať “nedostatok spolupráce zo sterany niektorých členských krajín”.

Čo to znamená?

Rozhodnutie súdu znamaná, že povinnosť relokovať utečencov z Grécka a Talianska platí.

Nemá na to vplyv ani termín 27. september 2017. Dvojročné obdobie, na ktoré boli kvóty vprijímané znamná len to, že sa relokácie vzťahujú na ľudí, ktorí prídu do Talianska a Grécka počas tohto časového obdobia. Právny záväzok ich relokvať ale so septembrom nezaniká.

Lajčák: Náš postoj je politický

“Rozhodnutie súdu berieme na vedomie, rešpektujeme, samozrejme, musíme si ho dôkladne preštudovať a potom zaujmeme stanovisko,” uviedol minister zahraničia Miroslav Lajčák.

Podanie žaloby bolo podľa šéfa rezortu diplomacie využitím legitímneho práva. “Je to legitímny nástroj. Využili sme ho, pretože sme potrebovali využiť všetky nástroje, ktoré k dispozícii máme. My sme žiadali o preskúmanie toho, či to rozhodnutie Rady je legitímne. Súd potvrdil, že je legitímne,” uviedol Lajčák.

“Náš postoj ku kvótam je politický postoj, ktorý je zdieľaný naprieč politickým spektrom a podporený názorom obyvateľstva. Navyše, vývoj za tie dva roky vám dáva odpoveď na otázku, či kvóty fungujú, alebo nefungujú,” poukázal Lajčák.

Pre šéfa slovenskej diplomacie je nepredstaviteľné, aby Slovensko nerešpektovalo verdikt súdu. “Z tohto rozhodnutia súdu žiadne sankcie pre Slovensko nevyplývajú – ani žiadne nové záväzky. Teraz musíme rozhodnúť o ďalšom postupe. To nebude moje rozhodnutie o ďalšom postupe, ale rozhodnutie vlády, tak ako bolo rozhodnutie vlády o podaní žaloby,” vysvetlil.

Maďarič: Nebude to mať fatálny dôsledok

Na neúspech slovenskej žaloby zareagovali aj ministri Smeru-SD Marek Maďarič a Peter Žiga. “Ja si myslím, že Brusel neuspel ohľadom povinných kvót. Lebo sa prakticky nenapĺňajú ani v krajinách, ktoré nepodali žalobu, alebo to formálne rešpektujú, ale prakticky nenapĺňajú,” uviedol Maďarič.

“Myslím si, že nejaký fatálny dôsledok to na Slovensko nemôže mať a bola to, podľa mňa, legitímna reakcia na fakt, že v takom kľúčovom hlasovaní alebo v takej kľúčovej téme sa išlo na úroveň ministrov vnútra, a nie na konsenzus v Rade,” odpovedal Maďarič na otázku, aký bude dôsledok rozhodnutia súdu pre Slovensko.

Žiga: Problém už nie je taký veľký

Podobne aj Žiga poukázal na to, že systém kvót nefunguje. “Takže aj rozhodnutie súdu je v tejto chvíli možno irelevantné z titulu toho, ako to reálne v živote funguje – a tie kvóty nefungujú, takže Európska komisia a celá Európska únia bude musieť vymyslieť iný mechanizmus na to, aby vyriešila problém migrantov, ktorý určite nie je taký veľký, aký bol pred dvoma rokmi, keď sme tu cítili ten tlak, a vtedy bola aj podaná žaloba,” vysvetlil Žiga s tým, že on osobne je presvedčený, že Európska komisia nájde cestu k tomu, aby vyriešila tento problém.

Maďarsko: Rozhodnutie je neprijateľné

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je pre maďarskú vládu neprijateľné. Vyhlásili to v Budapešti na spoločnej tlačovej konferencii maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a šéf rezortu spravodlivosti László Trócsányi.

“Je to poburujúce a nezodpovedné rozhodnutie, ktoré ohrozuje Európsku úniu. Verdikt je v rozpore s európskymi záujmami i so záujmami maďarského národa” povedal podľa spravodajského servera origo.hu Szijjártó.

Ak Európska komisia bude podľa jeho slov naďalej presadzovať povinné kvóty, maďarská vláda bude proti takýmto rozhodnutiam bojovať. “Ozajstný boj sa iba teraz začína,” dodal šéf diplomacie, podľa ktorého politika znásilnila právo i európske právo – tento rozsudok otvorene legitimoval moc Európskej komisie nad európskymi národmi.

Minister spravodlivosti poznamenal, že verdikt posilnil moc Európskej komisie a legitimizoval jej chybné politické rozhodnutie, pričom zároveň oslabil silu Európskeho parlamentu a Rady Európy. “Maďarská vláda trvá na svojej doterajšej právnej argumentácii,” zdôraznil Trócsányi.

 

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA