Tvorbe niektorých noriem v EÚ vraj prestávajú rozumieť aj lobisti

Proces tvorby niektorých častí legislatívy na úrovni EÚ sa stal tak komplexný, že mu prestávajú rozumieť lobisti aj novinári, tvrdia experti.

Brusel je Mekkou lobistov. Podľa mimovládnej organizácie Corporate Europe Observatory je ich v hlavnom meste európskych inštitúcii asi 30 000. Všetci sa snažia nakloniť európsku legislatívu v prospech svojej misie.

S rastom komplexnosti procedúr sa však zmenšuje počet lobistov, ktorí skutočne rozumejú, ako sa legislatíva tvorí, povedali experti z konzultačnej spoločnosti PACT European Affairs na podujatí pre bruselský klub novinárov.

„Čím sa systém stáva komplikovanejším, tým menej ľudí sa s ním oboznamuje,“ vyhlásil Daniel Guéguen, predseda PACT a profesor komitológie na College of Europe.

Rozumejú téme, ale nie procesu

„V minulosti bol lobista niekto, kto mal technické vedomosti o určitom probléme, vedel identifikovať ľudí, ktorí zaň sú v Euróspkej komisii zodpovední a stretnúť sa s nimi,“ vysvetľuje Guéguen, ktorý predtým predsedal viacerým priemyselným združeniam vrátane asociácie európskych farmárov a družstiev CopaConega.

 

Vyhovoriť sa na “Brusel” bude pre členské štáty ťažšie

„Stále existuje veľká skupina lobistov, ktorí sú technicky veľmi kompetentní – v každom sektore sú nejakí špecialisti – ale už viac nerozumejú, ako systém funguje.“

To isté platí pre novinárov, ktorí rozumejú technickým aspektom legislatívy, o ktorej píšu, ale nie procesom, ktorými sa o nej rozhoduje.

„Ak nerozumiete, ako sa robia rozhodnutia, nemôžete ich analyzovať,“ varuje Guéguen.

Podľa skúseného lobistu bola zlomovým bodom Lisabonská zmluva, ktorá začala platiť v roku 2009 a väčšine lobistov znemožnila orientáciu v labyrinte rozhodovacích procedúr.

Vrstvy rozhodovania

Pred Lisabonskou zmluvou bola tvorba technických noriem (ktoré nemenili, len dopĺňali sekundárne právo schválené členskými štátmi a Európskym parlamentom),  pomerne jednoduchá. Technické rozhodnutia o legislatíve robili komitologické výbory, ktoré tvorili národní experti a predsedal im predstaviteľ Komisie (väčšinou šéf oddelenia, ktoré za predmet diskusie zodpovedalo).

„Účelom týchto výborov bolo, aby sa prijímali opatrenia, ktoré budú fungovať aj v praxi,“ vysvetľuje Vicky Marissenová, generálna riaditeľka PACT a rovnako profesorka komitológie na College of Europe.

Prvá vrstva komplexnosti vznikla ešte v roku 2006, keď Európsky parlament dostal právo skontrolovať, a potom prijať alebo odmietnuť výsledok komitológie. Tento proces je známy ako „regulačný postup s kontrolou“ (RPS).

Od prijatia Lisabonskej zmluvy v roku 2009 sa systém delegovaných aktov (ktorý Komisii dáva právo zmeniť alebo doplniť časti európskej legislatívy, ktoré nie sú kľúčové) a vykonávacích aktov (ktorý Komisii umožňuje uskutočňovať vykonávacie rozhodnutia, ktoré vychádzajú zo zmlúv o EÚ) ešte viac skomplikoval.

Pre každý z nich totiž platí odlišná procedúra.

Záleží na veku legislatívy

Ako by to nestačilo, výber procedúry pri tvorbe alebo doplňovaní sekundárneho práva závisí od toho, kedy bola legislatíva prijatá.

Zmena legislatívy spred roka 2009, napríklad predpisy o chemikáliách (REACH) a sekundárne právo, ktoré sa týka škandálu dieselgate, stále musí prejsť procesom regulačného postupu s kontrolou (RPS), kým pre dodatky k novšej legislatíve platí postup zakotvený v Lisabonskej zmluve.

Výhodu majú najbohatší

Dôsledky tohto komplexného systému na transparentnosť rozhodovacieho procesu nie je ťažké odhadnúť: ak novinári a vonkajší pozorovatelia nerozumejú, kto má v rukách moc pri rozhodovaní o technických detailoch v legislatíve EÚ, nemôžu voči nim vyvodzovať zodpovednosť.

Podobne je to u lobistov – od malých mimovládok po mocné priemyselné skupiny a platených konzultantov – nedokážu pochopiť procedurálne odtiene komitológie, ich posolstvo sa nedostane do správnych uší a ich snahy ovplyvniť legislatívu nebudú efektívne.

Vo výhode sú teda záujmové skupiny, ktoré majú peniaze na to, aby si zaplatili jedného z mála konzultantov, ktorí sa v tomto labyrinte dokážu orientovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA